hľadám ľudí v kope sena, alebo čo sa to s nami stalo?

Autor: Dominika Dongova | 4.10.2012 o 8:32 | (upravené 4.10.2012 o 8:40) Karma článku: 11,57 | Prečítané:  731x

Bolo to včera. Ľudia chodili do práce, školy, k lekárom, alebo len tak von nadýchať sa čerstvého vzduchu. Keď som zbadala, ako na zemi leží človek. Nebola som sama kto si ho všimol, avšak reakcia ostatného okolia bola - žiadna, akoby sa nič nestalo. Vraj bežný prípad. Čo je toho, že „ožran“ leží na zemi. Také už videli.

Keď sa spýtam podľa čoho usúdili, že je ožran. Odpovedajú: „veď je to jasné, pozri fľaška, ten pohár hovoria za všetko, či?" Chcú pokračovať ďalej. Mne to nedá, volám 112. Po prepájaní mi povedia, že mestská polícia je už na ceste. Možno ubehla polhodina. Ten človek tam stále leží. Uprostred chodníka, a život beží ďalej. Najskôr prichádzajú štátny. Pozrú, a opýtajú sa či sme niekoho volali. Pokývam hlavou v zmysle súhlasu, a pán v zelenom sa pousmeje, a povie, že je to bežné, veď oni raz prídu. Stále som akosi mimo. Veď je to ľudská bytosť. Zrazu sa zjavia „mestskáči." Ujo policajt popraví opasok, vystúpi z auta, usmeje sa od ucha k uchu, a pomalým krokom (ako na promenáde) kráča ku mužovi. Neverím vlastným očiam. Vezme obušok, a pobúcha ho po kolenách, neskôr aj inde. S výkrikom „vstávame!" sa muž na zemi zdvíha, a ja vidím krvavé odtlačky na spánkoch a čele. Policajt na neho zvyšuje hlas, vraj, že je čas vstávať...a bla bla....(so sklamaním vypínam zvuk jeho hlasu)

Žiadna pomoc, žiadne ošetrenie. Cítim sa ako vo sne. Kde to žijeme? Čo na tom, aj keby je ten dotyčný opitý, ale je zranený. Ako môže policajt s istotou tvrdiť, že všetko je v poriadku, a násilím sa snažiť vyriešiť situáciu. Nemali by sme si pomáhať? Čo je to za svet? Možno len ja žijem v predstave rozprávky. V sne, z ktorého sa odmietam prebudiť. Vraj musíme si pomáhať??? Toto je príklad?

Tento deň nebol prvým dňom čo som niečo takéto zažila, podobnú skúsenosť mám aj z iného miesta (východnejšie), trošku silnejšieho charakteru. Hlavne preto, lebo som videla celý priebeh toho, ako starý pán spadol uprostred premávky na hlavu. Bola to rana, a z hlavy mu valila krv. Záchranka vtedy prišla možno po 20 min. Kým policajti boli na mieste po cca 10 min a kričali na pána, že nech sa zobudí, že je to ožran a podobné. Skoro sa s ním vtedy pobili....a keď som sa snažila upozorniť ich, že jednajú so živou bytosťou len mi drzo odvrkli, že sa nemám starať.

Je mi z toho smutno, a zle zároveň. Preto dúfam, že raz sa to všetko skončí. A stále sa pýtam ľudstva: „Kedy ste sa vzdali predstave o tom, že všetci sme len ľudia, a kto iný ako my navzájom si máme pomáhať???"

 

O pár hodín na to sme mali prednášku, a zhodou okolností bol odprezentovaný billboard s názvom: „Ľudia si zaslúžia istoty"

- áno zaslúžia, ale zabudli ste dodať, že tento štát vám ich nedá.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?