„že končíš, a nevládzeš? Nemyslím si!“

Autor: Dominika Dongova | 4.11.2012 o 11:17 | Karma článku: 5,44 | Prečítané:  720x

Hovorí sa, že každý koniec má svoj začiatok. A čo tak každý začiatok má svoj koniec? To už znie depresívnejšie. Veď kto by chcel začínať niečo, ak by vedel, že aj tak jeho slávny začiatok je predurčený na koniec. Nie je to však úplne tak.

Začiatky sú tu na to, aby sme v sebe oprášili depresiou zapratané police našich duší. Tie najkrajšie začiatky nie sú sprevádzané fanfárami. Je to začiatok života - kopnutie (to v brušku samozrejme), a prvý úsmev dieťaťa v rukách matky.

Začiatok vzťahu, keď uši hlásia najvyšší stupeň zapálenia, a lýtka máme napadnuté slečnou trasorítkou. Začiatok priateľstiev, prvé bláznovstvá, prvá hádka, ofučanosť, a to ťažké prvé odpustenie.

Začiatok školy, plnenia makovíc vedomosťami.

Začiatok učenia sa slov, neskôr začiatok krotenia sa v skákaní do reči.

Začiatok chudnúcich procesov, prvá svalovica, a potom ten úžasný pocit.

Ale tak, ako existuje začiatok, je medzi nami aj jeho smutný, a menej prívetivý brat koniec.

Niekedy sa hlási o slovo už dlhšie, a ohlasuje svoj príchod naozaj okato. Inokedy príde čapato, a my sa cítime v tej chvíli pred svetom tak strašne krpato. To, že tu je každý vie, aj keď sa tvári, že sa ho to netýka, a pri príchode nečakane zmeravie.

Avšak, ako sa hovorí občas vystrelí motyka. A koniec môžeme zanechať v úzadí. Sme tu len my, a začiatok nás svojimi farbami rád znova naladí.

Aj mne sa občas stáva, že vykročím správnou nohou - cítim sa ako "princ ve zbroji", poznáš ten pocit keď si pánom sám sebe, a nič ťa nezlomí.

Kráčaš po ceste, a zrazu pred tebou stojí závora. Nie taká, ktorú preskočíš, a pokračuješ do dvora. Je iná, predpovedá koniec tvojich pekných dní. Ty pred ňou stojíš, a spomínaš na chuť a priebeh predošlých pekných dní. Keď sa ti darilo, ľudia ťa mali radi, keď si bol spokojný sám so sebou. Pozeráš naspäť so smútkom v očiach. Hmla všetko pekné zakryla. Nezúfaj, občas je to ľahšie ako predpokladáš. Okolo hmla, pred tebou závora, ale spravila chybu - a niečo dokonale neskryla. Zabudla, že každá hmla raz pominie, a ty máš možnosť podliezť závoru, alebo zdvihnúť tú drevenú potvoru. A keď sa nedá ani jedno, ani druhé obíď ju dokola. Len prosím nestoj, ako mŕtvola. Zabíjaš chvíľu, lebo aj keď to bolí ukrutne, neprestávaj skúšať, hoci urputne.

Obehni to dookola, alebo choď do kostola - a neskôr sa vráť späť s odpoveďou vo vačku - pripravím ti zatiaľ na druhej strane hojdačku.

Budeme sa húpať celý deň - a celú noc.

Nepýtaj sa prečo.

Potom ťa nechám tak, a ty uletíš preč voľný - ako vták.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?