dve ruky.

Autor: Dominika Dongova | 24.1.2013 o 7:24 | Karma článku: 8,18 | Prečítané:  472x

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, že čo všetko sa s nimi dá, a čo nedá vykonať? Či ich skôr vnímate ako neodmysliteľnú samozrejmosť  vášho života?

 pinterest.com

Minule som s nimi viedla krátky rozhovor, založený na vnímaní. Bez slova. Nehľadeli sme na seba, to len ja som na nich nezmyselne ´civela´. Uvedomila som si, že som sa im nikdy nepoďakovala za to, že nerozliali pohár na dlážku, že aj keď bolo niečo studené, oni to uchopili pevne do dlaní, a klepali sa navzájom.

Nepovedala som ďakujem ani vtedy, keď mi pomohli zložiť moju prvú stavbu z kociek, postavili domček pre bábiky, načarbali prvú kresbu, zabrnkali prvé tóny na klavír. Zabudla som na ne aj vtedy, keď mi pri obliekaní pomohli.

Toľkokrát som ich brala ako samozrejmosť života - jednoducho sú tu, je to všetko len ich robota. Ale včera som si vďaka jednému človeku uvedomila, že sú to výnimočné časti môjho ja. Končatiny, s ktorými idem bez strachu do boja. Nesklamali ani na chvíľu. Vďaka nim som ťa mohla vtedy objať, a necítiť sa nesvoja.

Teraz znovu idú na plné obrátky. Vďaka nim môžem tvoriť to, čo chcem. Byť tým - kým chcem. Sú tu. Tam. Oproti. Máš ich aj ty.

Čo dobré si s nimi dnes už vykonal?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Lunter - ľudská tvár vzbury proti establišmentu

Svojím profilom Luntner predstavuje prijateľného kandidáta

PRIMÁR

Možno telu za víkend splatiť nedostatok spánku a pohybu?

Ako vníma veda víkendové dobiehanie spánkového dlhu.


Už ste čítali?