dve ruky.

Autor: Dominika Dongova | 24.1.2013 o 7:24 | Karma článku: 8,18 | Prečítané:  463x

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, že čo všetko sa s nimi dá, a čo nedá vykonať? Či ich skôr vnímate ako neodmysliteľnú samozrejmosť  vášho života?

 pinterest.com

Minule som s nimi viedla krátky rozhovor, založený na vnímaní. Bez slova. Nehľadeli sme na seba, to len ja som na nich nezmyselne ´civela´. Uvedomila som si, že som sa im nikdy nepoďakovala za to, že nerozliali pohár na dlážku, že aj keď bolo niečo studené, oni to uchopili pevne do dlaní, a klepali sa navzájom.

Nepovedala som ďakujem ani vtedy, keď mi pomohli zložiť moju prvú stavbu z kociek, postavili domček pre bábiky, načarbali prvú kresbu, zabrnkali prvé tóny na klavír. Zabudla som na ne aj vtedy, keď mi pri obliekaní pomohli.

Toľkokrát som ich brala ako samozrejmosť života - jednoducho sú tu, je to všetko len ich robota. Ale včera som si vďaka jednému človeku uvedomila, že sú to výnimočné časti môjho ja. Končatiny, s ktorými idem bez strachu do boja. Nesklamali ani na chvíľu. Vďaka nim som ťa mohla vtedy objať, a necítiť sa nesvoja.

Teraz znovu idú na plné obrátky. Vďaka nim môžem tvoriť to, čo chcem. Byť tým - kým chcem. Sú tu. Tam. Oproti. Máš ich aj ty.

Čo dobré si s nimi dnes už vykonal?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?