samovražda?

Autor: Dominika Dongova | 11.2.2013 o 7:58 | (upravené 11.2.2013 o 15:26) Karma článku: 6,89 | Prečítané:  519x

Naše najobľúbenejšie mestské, štátne, a zároveň celosvetové slovo. Všetci ho tak veľmi nemáme radi, až ho nakoniec milujeme. Vyhýbame sa mu, a predsa mu bežíme naproti. A prečo si vlastne tak veľmi ubližujeme?

 google.com

Nie, toto slovo nie je samovražda. Je to jeho blízka príbuzná. Prezlečená do troch malých písmeniek. Slečna „ale".

Poznáte tú scénu z vášho dňa kedy sa vás kamarát, či sused spýta, čím ste chceli byť keď ste boli malí? Zasnívate sa s úsmevom na tvári, začnete spomínať s eufóriou v hlase, básniť o hasičskom, či módnom povolaní, keď vám zrazu na jazyk priskočí to obrovsky malé „ale". „Túžila som sa stať slávnou speváčkou, ale... Ja som chcela chovať kone, ale.. A ja zas pomáhať chudobným, ale poznáš to, ako to v živote chodí.."

V tej chvíli mám chuť povedať: „Počkaj, nie nepoznám. Trošku mi to objasni!" Ľudia však v takom momente zvyknú mlčať, lebo ani sami vlastne nevedia prečo. Jednoducho je to fakt, život, realita dnešnej doby.

Milí moji. Toto všetko sú hlúposti. Žiadne fakty.

Za každú cenu sa pokúšame nájsť výhovorky, ospravedlnenia, alebo v tom horšom prípade zvaliť naše nesplnené sny na niekoho iného. Veď predsa to nie my si diktujeme život, to oni. Kto sú to vlastne tí naši vymyslení oni? Možno by nám občas pomohlo prehrať si naše životné sny odznova. A stopnúť na chvíľku. Nie, nejde o žiadnu hlúpu úchylku. Len o ten pocit. Nadšenia pre vec. Potom by sme si mohli spustiť výhovorky. Pekne jednu po druhej, a odznova. Uvedomiť si, že sme jedinými rušňovodičmi nášho životného vlaku. Ktorý väčšinou necúva. Preto keď ideme dopredu, robme to naplno.

Lebo ak žijeme životom iného, páchame (hoci nepriamo) nepeknú samovraždu nášho vlastného ja. Akoby sme sa pochovávali zaživa. Ono sa to občas stáva. Ale najlepšie na tom všetkom je, že sa stále dá začať žiť odznova. Podľa seba. Svojich snov.

Na truhlu myšlienok sme predsa ešte len primladí.

A preto ak sa ti podarí, čo i len jeden deň bez toho otravného „ale", klobúk dole ;)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?