Reči, reči, reči...

Autor: Dominika Dongova | 28.2.2013 o 8:02 | Karma článku: 6,17 | Prečítané:  470x

...sú všade. Ono je to ako taká malá pomôcka na strávenie dlhých večerov, na občasné klebetenie, alebo len tak - keď to na človeka príde. Zrazu vieme všetko o každom. A vlastne viac. Práve oni vytvorili nasledujúci príbeh dvoch ľudských duší.

so many words..so many words..google.com

Oboch ich poznám, iba z inej strany. A oni dvaja? Poznali sa krátko. Z jednej akcie. Padla mu do oka, tak si hovorí, že prečo nie. Perfektné rozhovory, rovnaký zmysel pre humor, dlhé noci, hoci po polnoci. Postupne sa začali mať radi, a nie iba ako kamaráti. Jednoducho to bolo vo vzduchu. Ani jeden si však nepriznal tiché šomranie srdca..

Jedného dňa prišiel budíček. Prerušil s ňou kontakt. Vraj má toho veľa. výhovorky. Nie je predsa teľa. Sťažovala sa mi, že nechápe. Neskôr sa dozvedela od iných, vraj je príliš ľahké dievča na „vzťahové trate." Ľahká, ako ľahká, hovorí si, a zároveň netuší. Odkiaľ sa však také veci dostávajú ľuďom do uší? Ale okolie vedelo. Tušilo. Tvrdilo? Kamaráti povedali. A bolo. Šírilo sa to o nej z každého rožka troška, a nič pozitívne. No tak uveril. To je toho poviete si. Ju to však trápilo. Reči typu: „Pro jedno kvíti slunce nesvíti" nezaberali. Už sme sa ani nesmiali. A vlastne vôbec. Na čo byť s niekým, kto radšej uverí rečiam od iných? Overených, klamstvom preverených? Zavrela vtedy knihu. On sa ju nehodlal viac otvoriť..

..........................................................

Reči zničili to, čo by inak fungovalo ako „roleksky". Prečo im všetci veríme, na čo všetko tak detailne riešime? Sme ľudia hľadajúci chyby na dokonalostiach. Jednoducho máme predstavu, že to tak ľahko nejde. Nemôže byť len tak sama od seba normálna, každá je predsa niečim paranormálna. A prečo vôbec? Keď ten povedal, že to čo ona povedala, bolo overené nimi, a tí to prebrali zas s ďalšími desiatimi?

Preberáme, rozoberáme, krátime, delíme, a násobíme životy iných. Vieme všetko o každom. Len pred sebou samým sme tak trochu neznámymi.

Nemáme záujem spoznávať ľudí. Nepýtame sa. Stačia reči. Veď tie radi šírime dnes všetci. Musí byť teda na nich niečo pravdy. A keď nie? Predpokladáme,  že to nakoniec budú aspoň polopravdy.

Ničíme si naše vzťahy, priateľstvá, či náhodné zoznámenia tým, že niekto povedal, to čo povedal, a preto dotyčná osoba musí mať na „sto pro" spomenuté chyby.

Ani ja nie som v tom nevinne. Ale snažím sa najskôr spoznať človeka, a to z očí do očí - jednoducho úprimne.

 

 

celkom zaujímavý animovaný príbeh:

http://www.youtube.com/watch?v=Cx4MR2QCWyk (zdroj: youtube)

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?