Novodobí otroci bez reťazí.

Autor: Dominika Dongova | 5.6.2013 o 7:17 | Karma článku: 6,88 | Prečítané:  682x

Všetci sa celý život hľadáme, sme nespokojní, chceme viac, aj keď  priority sme si určili. Pred svetom, samým sebou. Všetko ako má byť, ale keď sa zavrú dvere...

 pinterest

Uvedomíme si, že sme sa stratili. Stratili sme to, čím sme boli. Stratili sme seba. Od rána do večera. Od večera, do ďalšieho rána. Bez oddychu. Zamyslenia sa. Fungujeme ako stroje. Ráno do roboty, v noci domov, a potom znova. Namiesto čistej vody - 10 druhov minerálok, sladených vôd, či iné sladené cukrom preplnené dobroty. Jablko zo stromu? Sranduješ? Na čo aj. V supermarkete ich nájdeš s chutným postrekom pár. Čerstvá strava zo zelovocu? Nie sme ovce, či iné zvery, čo sa pri takej jednoduchej strave od šťastia zatrepocú. Upravený polotovar, plechovky, či sáčky vychýrených dobrôt - pri tých sa nám oči dozaista zaligocú. Reklama? Všade. To zlacnelo, to je zas vo výpredaji, toľko vecí, to sa len tak dennodenne nezadarí.

Kupujeme viac než spotrebujeme. Prečo? Veď zostane na potom. A keď nie? Vo veľkom potraviny vyhadzujeme. Na to už chuť nemám, teraz letí nové. A nie dvadsať, ani dvestokorunové. Koruny stratili význam. Míňame vo veľkom, veď v eure sa (ne)vyznáme. Za jeden večer 50 tka od tatka. Čo na tom? Veď to sa stratí, nie som žiadna šetrná psychopatka. Preplnené skrine, a znova nemáme čo na seba. Vyhadzujeme, a žijeme si ako na vyvýšenine. A pod nami všetci okolo. Keď na to nemáš? Môj milý, akoby ťa medzi nami nebolo.

Keď nie sú peniaze upadáme do depresií. Lebo bez nich to jednoducho nejde, potrebujeme ich pri každej dôležitej diskusií. Vtedy máme pocit, že niečo znamenáme. Snažíme sa robiť dojem na ľudí, ktorých v láske nemáme, len preto aby nás brali. Medzi seba. A vlastne nám to ani netreba.

Len sme akosi pozabudli na seba. Zaujíma nás už len každodenná spotreba. Nešetríme. Voda bola, je a bude. Elektrina? Tá je v kľude. Príroda? Tej nič netreba. Čistá voda? Na čo keď existujú zázračné maste od výmyslu sveta. S tou omladneme, s tým zas schudneme, s inou vecou budeme žiariť šťastím do konca života. Staviame si veže šťastia na nešťastí druhých. Smejeme sa, keď niekto naivnými myšlienkami blúdi. Inakosť je pokladaná za chorobu. Kráčame si sebavedomou chôdzou do hrobu. Ale to až potom. Teraz si to užívame. Sme otrokmi seba. Spútali sme si ruky, ktoré už na dobro zbytočne nezneužívame.

Krása sa dá presne vymerať, a preto je najlepšie do rovnakej škály zapadať. Dlhé nohy, krásne vlasy, dokonalá postava. Nebudeš tam sama so sebou predsa prirodzene postávať. Šťastie ti prinesie len to, či ono. Nová technika, značky od výmyslu sveta, tak nebuď prosím so starými vecami spätá.

Zabudli sme sa tešiť z prvých slnečných lúčov - okuliare sú našim neviditeľným kľúčom. Úsmev dieťaťa, či jeho prvé kroky? Nie je kedy keď utekáme do roboty. Štát, že sa postará? Veď sme pre neho len nepotrebná malá oštara. Nevieme aké je to ľúbiť bez podmienok. Myslíme, že city sa dajú kúpiť. Alebo ich dostaneme ako vienok. A keď nie v rieke je veľa rýb. Snažíme sa však žiť bez chýb....

...............................

Čo tak sa aspoň na deň zastaviť? A z premárneného života sa zotaviť? Usmiať sa len tak bez dôvodu, tešiť sa z čistej vody z vodovodu. Užiť si deň s deťmi, či milovaným človekom. Nebáť sa byť sám sebou, a to pekne vo veľkom. Hovoriť ďakujem, za samozrejmosti života. Povedať prepáč, keď ublížiš. Liečiť sa prírodnou taktikou. Nepchať do seba veci z teglíkov.

Bezhlavo sa smiať, a na svoje srdce aspoň raz do dňa dať.

:)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Real Madrid v šlágri remizoval s Barcelonou, gól strelil v úplnom závere

Otvárací gól strelil Luis Suárez, vyrovnal obranca Sergio Ramos.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.

SVET

Ako Trump za pár dní nahneval dve jadrové mocnosti

Trump sa pustil do telefonátov so svetovými lídrami.


Už ste čítali?