Maroko - cesta, na ktorú tak skoro nezabudnem :)

Autor: Dominika Dongova | 20.9.2013 o 15:07 | (upravené 20.9.2013 o 16:21) Karma článku: 4,21 | Prečítané:  805x

...nebola to vysnívaná cesta, a možno práve preto sa zmenila na niečo magické, vtipné, a hlavne nezabudnuteľné. Poznáte ten pocit v žalúdku pred letom, a myšlienky na to, či ste si nááhodou niečo nezabudli? Tak ten ovládol nachvíľu aj mňa na letisku Heathrow v Londýne, ale keď som skontrolovala pas, letenky, peniaze, a spolucestovateľa, vedela som, že som ready na odlet.

road to Marrakechroad to Marrakech

1. deň: Londýn nie je potrebné opisovať, všetko to začalo až na marockom letisku v Casablance kde sme po 3 hodinách letu prestupovali. Také to mravčanie v bruchu v modlitebnej miestnosti kde sa nachádzal len koberec a chladné steny naokolo. A prísny pohľad mužov zákona, aby som zaradila spiatočku. Asi zákaz vstupu ženám, sporoodetým a obutým :) Do pravej "marockej" atmosféry nás vtiahol prílet do Agadiru, a potmavší taxikári vedúci hlučnú konverzáciu o tom, ktorý z nich nás vezme do hotela. Vyhral postarší maročan s nezabudnuteľným prízvukom, na ktorého si vždy spomeniem pri poznámke: "Hello, my friend!" :)


2. deň: Prespali sme v meste Aurir (vraj - dusty chaotic town, but for us amazin traditional place) - cca 10km od Agadiru. Menšie, tradičnejšie miesto s miestnou plážou. V noci takmer opustené a strašidelné, ale ráno plné energie a autentických marockých postavičiek. Ak sem raz pôjdete odporúčame hotel Bab Aurir - vtipný, a milý personál, hoci anglicky si s nimi moc nepokecáte. Pláž  (síce špinavá), ale s atmosférou hrajúcich sa detí. Čo nás však dostalo bol miestny trh, ktorý sme úplnou náhodou zažili druhý deň cestou na pláž. Ovocie od výmyslu sveta, zvieratá, koreniny- jednoducho všetko.

Aurir ma očaril aj svojim okolím. Hory, domy, a mesto Taghazout (vzdialené cca 8km). Miesto surférov, a chutných rýb. Zázvorové pivo (nealko - v Maroku nachvíľu zabudnite na alko, keďže je tu alkohol zakázaný) pred večerou v anglickom podniku l´Auberge, a po ňom mňam večera (Tajine a Poisson) v miestnej reštaurácií la Blue bola ukážkovým gastro zážitkom. Cestou späť do hotela Bab sme pochopili význam slovného spojenia "collective taxi." V preklade: "dobrých ľudí sa všade veľa zmestí," a to doslova - minimum cestujúcich v taxíku je 7. Magické číslo s minimom priestoru. :)

3. deň: Paradise Valley. (cca 15 km od Auriru) Miesto sladkej vody, vodopádov, hôr, roklín, a mužov. Tak veľa mladých chalanov, hudby, stanov, a "magického dymu" :) som v Maroku zažila asi len na tomto mieste. Úprimne Paradise nebolo "dych berúce miesto", ale napriek tomu pekné miesto na turistiku, a večerné meditovanie pre mužskú polovicu Maroka pri "berber whiskey" (silný tradičný matový čaj). V preklade: "Riadna šupa na žalúdok." :)

4. - 5.deň: Maroko sme chceli spoznať do detailov, a po neúspešnom hľadaní stanice cestou do Marrakeshu sme sa rozhodli pre knihami neodporúčaný hitchhiking - slovenské stopovanie bez mapy :)

Po 15min sa nám podarilo zastaviť zaujímavého "agadírčana" - povolaním kapitána flotily, ktorý nás zobral pár kilometrov, a po vlastnom naliehaní nakúpil pre nás plnú tašku ovocia. Po vystúpení z auta sme do 5min stopli diplomata cestujúceho do Casablancy. Zistila som, že úspešní ľudia vyžarujú neuveriteľný pokoj a pohodu. S cigarou v ústach:) Vysadil nás na diaľnici, kde sme si pár km odkráčali, a natrafili na miestneho ukecaného patriota z Marrakeshu, ktorý nás zobral priamo do centra Mediny. Uličky, ktorými sme prechádzali ku hotelu boli ako z filmu. Miestami smrdlavé, špinavé, tmavé, a plné predajcov, ktorý by ti predali aj úsmev, ak by si vytiahol pár dirhamov :) Nakoniec nám pomohol mladý chalan zo Sahary zohnať izbu v krásnom jednoduchom, malom, a predsa čarovnom hoteli Riad TIZGUI. Samozrejme žiadna pomoc nie je zadarmo. Vraj "few dirhams" za info. A tak to už fungovalo v celom Marrakeshi. Úzke uličky, milión predajcov kobercov, látok, oblečenia, tašiek, šperkov, korenín - všetkého. Zjednávanie cien bola samozrejmosť, a tradícia zároveň. Ani my sme sa nenechali zahanbiť. Ale to večné "excuse me my friend" mi po 2 dňoch už išlo na nervy. Napriek tomu, Medina je miesto chudoby, ale duchovného bohatstva. Miesto osudov, hluku, a zvláštneho pokoja.

Čo sa týka jedla, mali sme šťastie na miestny festival, ktorý síce draho, ale tradične nakŕmil hladných turistov. Číslo 37 bol stánok, ktorý nás zlomil na večeru:) A ešte malá rada: reštaurácia 7saints na námestí Jemaa el fna znie síce krásne, ale jedlo vyzerá ako z kúpaliska, a nechutí o nič lepšie. Reštaurácie v okolí námestia (kde parkujú maročania svoje konské vozy) varia omnoho chutnejšie.

A ak ste fanúšikmi duchovných vecí - Koutubia Minaret je najsilnejšie miesto celej Mediny. Prečo? Pochopíte na mieste. A mimochodom okrem mešít je Medina tiež výnimočná svojou zeleňou a krásnymi záhradami.

6. deň: Ranná rozlúčka, pobalenie sa - a smer stanica kde sme si kúpili lístky na bus smerom do Ouarzezetu. Stopovanie nám bolo asi podvedome súdené, lebo nám krátko na to ušiel jediný autobus kvôli našim "rýchlym raňajkám" v parku. Po pár min. opätovného stopovania nám zastavil starší pán, a odviezol nás na výpadovku, smerom von z Mediny - na hlavnú cestu do Ouarzezetu. Jediné čo si z toho momentu pamätám je zvláštny biely kôň uprostred ničoho. A terénne auto, ktoré nám po polhodine stopovania zastavilo. Boli sme extra prekvapení keď sme sa dozvedeli, že pán má namierené do Skoury. Čo je oáza kúsok za našim cieľom cesty. Cesta nám trvala okolo 3 a pol hodiny, a bola pár krát prerušovaná mojimi náhlymi pocitmi na zvracanie. Dôvod? jednoduchý - prechod cez High Atlas do výšky 2260 m n m cez najvyšší vrch Tichka hovoril sám za seba. A tie super zákruty, jednoducho rozprávka pre žalúdok :) Ale vďaka mojej zastávke sme našli ametist na kraji cesty. ;) Maroko má aj svoju "hollywoodsku stránku" ako sme sa dozvedeli po príchode do Ouarzezetu, kde sa nachádzajú 2 filmové štúdia: CLA a ATLAS známe z filmov Gladiátor, či Prometheus. A okrem toho nás toto miesto očarilo aj svojim večerným nebezpečenstvom. Prvý krát som zažila pocit strachu o život. Preto neodporúčam navštíviť lake el Mansour vo večerných hodinách. Popraskaná pôda pod nohami, a prepadávajúce sa bahno bola trošku adrenalínová skúsenosť.

Večera v tomto meste nám, ale priniesla aj super ponuku na camel trip s miestnym Didim čo nás veľmi potešilo po tom, ako sme počuli od každého sprievodcu, že nie je možné absolvovať trip do Merzugy - Sahary pod 100 libier. Takže moji milí všetko sa dá, a preto neverte miestnym šamanom :)

 

7. deň: Ráno sme boli fresh na najnáročnejšiu cestu nášho tripu - smer Sahara - Merzuga. Normálne sa tam dostanete autobusom do 8 hodín z Ouarzezetu, nám to stopovaním trvalo 10. Ale zážitky boli na nezaplatenie.
1stop - bol miestny muž, kt. mal namierené do autoservisu a hodil nás na výpadovku smerom z mesta
2stop - mladý maročan, s kt. sme sa dorozumievali rukami - nohami
3stop - vysmiaty kamionista vezúci traktor, kt. prekročil rýchlosť, a namiesto 700dh nakoniec poputovalo 150dh do vrecka mužom zákona
4stop - mesto Tinghir a arabský mafián, kt. so ženami zo zásady nekomunikoval
5stop - na ceste do Tinejdad - sprievodca s 2španielmi, ktorí po krátkej ceste plnej smiechu, a odrádzania od stopovania zastavili, s výhovorkou, že netrafili zákrutu, vysadili nás uprostred ničoho, a už sa nevrátili :)
Počasie bolo fakt neznesiteľné, a nám sa minuli zásoby vody, preto sme boli nútení kráčať ďalej, až sme po polhodine natrafili na malú reštauráciu, kde sa zastavili 2 mladí chalani na Moroccan whiskey a vzali nás do svojho auta plného dobytka. 4 ľudia natlačení na predných 2 sedadlách, kozy, ovce, kravy, a marocká hudba hovorí za všetko. Chalani mali v úmysle hodiť nás až do predposledného mesta, avšak po zástavke u miestneho šamana na začiatku Sahary zmenili názor. Nemali sme záujem kúpiť jeho výrobky..a arabsky sme moc nerozumeli. Vyhodili nás v dedine bez mena, kde sme hodinu s miestnymi deťmi a s ich donkeys čakali na miestny bus. Bola to však nezabudnuteľná cesta, ako všetky predtým. Polovica zahalených arabiek, postarší maročania, a moja hlučná nálada. :) Keďže sa medzičasom zotmelo vzali sme si taxi do posledného mesta kde sme dostali tip na hotel v Merzuge, a po namáhavom dni zaspali uprostred púšte.

8. deň: Ráno na púšti sa nevyrovná žiadnemu ránu na celom svete. To ticho, pokoj, a teplo. Po raňajkách v malej reštaurácií, v ktorej nás mladý Nomád prehovoril na kúpu koberca od kmeňa Tuaregov pri marockej whiskey :) nás vyzdvihol náš sprievodca púšťou Didi a vzal do hotela kde sme si zaplávali, a o 6tej nasadli na ťavy - smer púšť. Išiel s nami jeden pár (nemec a francúzska) a 2 nomádi, kt. viedli naše ťavy. Po hodine sme zosadli, a išli pešo cez duny až ku stanom, v kt. sme prespali do ďalšieho dňa. Večera pri sviečke, hra na bongu, sledovanie hviezd, a môj nočný workout na dunách bol program, kt. nás dostatočne vyčerpal. Zobudili sme sa až na skoré ranné bubnovanie nášho nomáda, kt. ma najskôr nepríjemne prebudil, ale pohľad na východ slnka ma v okamihu umlčal. Opustené duny, my, a nič okolo.

9. deň: V to ráno sme sa dohodli s našimi spolucestovatelmi camel tripu, že nás vezmú späť do Skoury, a odtiaľ môžme ďalej stopovať. V ten deň sme však nemali veľký úspech, pretože išlo málo áut, a my sme sa dostali horko ťažko do Tazenakhtu, aj to v noci v "kufri" dodávky. :) vďaka dobrým ľuďom.

10. deň: Tazenakht bolo miesto, kde sme chceli zostať iba cez noc, lebo to prostredie, a tie zvláštne nočné zvuky zvierat, neboli dva krát príjemné. Stopovanie sme vymenili za cestu autobusom do Inzeganu, odkiaľ nás zobrali 2 mladé arabky s mamou počúvajúce dubstep na výpadovku, a odtiaľ s postarším francúzom do Ait Melou. Trošku sme sa poplietli a 2 krát absolvovali jednu polhod. trasu, lebo sme v Tifnite zistili, že je to miesto rybárov, a cudzinci tu majú zakázané prespávať. Nakoniec sme sa chceli ubytovať v Inzegane, ale po nájdení ploštíc v izbe sme sa rozhodli cestovať nočným autobusom do Tiznitu - smerom do plánovaného mesta Sidi Ifni. Prespali sme nakoniec v hoteli Asaka, a na druhý deň zobrali collective taxi až do Sidi Ifni. Wau. Je to čarovné bielo - modré mesto s krásnou plážu. Raj na zemi. Určite sa ubytujte v hoteli Suerte Loca (bláznivé šťastie). Hotel bol plný mladých surfujúcich ľudí, farebných izieb, a náš balkón nasmerovaný priamo na more. A okrem mora, pekného mesta, a super ľudí, tu nájdete skaly, chutné miestne trhy a krásne mušle. Po Marrakeshi a Sahare pre mňa 3 miesto kde život naberá inú farbu.
Zostali sme tu dve noci, a 3dni kt. sme si naplno užili, a vypli od cestovania.

13. deň: Sme vyrazili 8 km cestou späť smerom na Legzira beach. Na tomto mieste som prehodnotila svoj rebríček naj miesta Maroka. Ten pocit bol jednoducho jedinečný. Najkrajšie pláže celého Maroka, málo turistov, super počasie. A známy oblúk Rock Arch. Dokázala by som sa donekonečna prechádzať po tomto mieste. Prázdny Hotel Beach Club s veľkou terasou pár metrov od mora, a príjemným personálom nesklamal. Bolo to najkrajšie zakončenie celého tripu.

14. deň: Sa niesol v znamení návratu do mesta Agadir odkiaľ sme na druhý deň ráno odlietali. Toto mesto zaváňajúce typickou dovolenkovou destináciou nás síce prebudilo z rozprávkového sna o Maroku, ale strávili sme v ňom pekný deň na pláži, a relax večer pri drinku v miestnom podniku.
Ráno pred odletom sme mali pocit, že sme v Maroku strávili polovicu nášho života. Pretože tam čas nebeží, ale kráča.

Je to miesto, ktoré stačí raz navštíviť, a tá atmosféra vás jednoducho dostane. Preto ak hľadáte destináciu na adrenalínový oddych - práve ste ju našli.

 

A tu je pár vecí a miest, ktoré určite v Maroku navštívte a vyskúšajte:

Legzira beach - ak milujete čisté more

Marrakech - ak máte radi tradíciu, trhy, ľudí, a duchovné veci

whiskey berber - marocká whiskey (mätový čaj) po kt. vás nebude bolieť hlava :)

collective taxi - aspoň raz sa skúste natlačiť 7 do taxíku

Sahara - radšej Merzuga, ako Zagora - väčšie duny, a autentickejšie

hitchhiking - spoznáte kopec miestnych ľudí, a turistov.

 

Maroko je jednoducho úžasná krajina kontrastov.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Real Madrid v šlágri remizoval s Barcelonou, gól strelil v úplnom závere

Otvárací gól strelil Luis Suárez, vyrovnal obranca Sergio Ramos.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.

SVET

Ako Trump za pár dní nahneval dve jadrové mocnosti

Trump sa pustil do telefonátov so svetovými lídrami.


Už ste čítali?