List človeka - človeku.

Autor: Dominika Dongova | 6.12.2013 o 11:11 | (upravené 6.12.2013 o 11:27) Karma článku: 5,49 | Prečítané:  408x

Svet preplnený ľuďmi. Milión vypísaných slov. Pár úsmevov. Kopa listov, perá bez atramentu. Lavice doškriabané, pohľady ľudí, bez komplimentu. Únava zo života? Ten moment keď ťa omrzí aj samota. Sedela tam.

 by Martin Harvey

Starenka s vráskami - na mieste kde kedysi boli jamky plné života. Pomaly niečo vpisuje do knihy v miestnosti, v ktorej kráča samota. Sledujem ju od dverí.

....

Mám pocit, že tú dobrotu po nej niečo z miestnosti neskôr zdedí. Smeje sa. Tak zvláštne pravdivo. Nenápadne sa presuniem za starú stoličku spomienok. Nahnem sa nad to unavené telo, a hľadím na starý zažltnutý papier na stole.

....milý svet, mám pred sebou už len pár dní života, doktori sú o mojej dĺžke pobytu na zemi už akosi presvedčení. Novodobá technika povie, aj to čo netreba. Všetko je naplánované dopredu. Nechcem im to kaziť, odídem. Ale predtým sa chcem podeliť s tým čím si bol, a ako si sa zmenil. Nie sú to výčitky ufňukanej stareny, len ubolené slová s náznakom veselosti. Ako malá som milovala sekundy života. Stará chatrč za domom, bola mojím druhým domovom. Každý deň vonku, s kamarátmi na dvore. Dal si nám jazero, čistú vodu, a pár papierov. Pretekali sme sa v tom kto spraví väčšiu loďku, a kto dostane prvý bozk pod imelom. Schovávačky, naháňačky, pletenie vencov na lúke. Učil nás život, zvieratá, alebo počítanie hviezd na oblohe. Rozhovory od rána do večera, a od večera do rána zas listy s tými, pre ktorých srdce občas bilo. Jedna schovávačka. Raz, dva, tri ...ideeem. Niečo sa však stalo. Vyšla som zo skrýše nájsť ľudí. Vidím len prázdne ulice, v ktorých samota si sama blúdi. Za rohom som stretla polorozpadnutú poštovú schránku. Žiadne dopisy. Ihriská zdobia iba staré napadané listy. Myslela som, že sa len dobre schovali. Kričala som: "ľudia? človek?" Nič. Tak som nazrela do domovov. Vidím deti prilepené na obrazovkách, bez dozorov. Na chladničke nápis:" Večeru si skoč kúpiť do mekáča, a pred spaním vypni počítač." Tá malá prázdna detská tvár. Tí zaneprázdnení ľudia. Samota, nešťastie, násilie. Ženú sa za šťastím. Pozerajúc do obrazoviek, iPhonov, notebookov - či ako sa to... Naháňajú lásku. Neskôr prosia o pozornosť. Do noci v práci, a aj tak to nestačí. Ceny, vysačky, eurá, odtlačky, kriminálka. Novodobý štandard života. Milý svet mala som pocit, že si sa zmenil. Mýlila som sa. My sme sa zmenili. Rozhodli sme sa bežať maratón života, peňazí, sebectva, ...ale na konci nám sľúbili predsa šťastie..


Ja ten svoj maratón práve dobieham..... po inej trase. Nemyslím si, že som iná, len som mala to šťastie prísť na svet ešte predtým ako sa z neho stala uzavretá bublina.

Keď dopísala, videla som únavu v jej očiach, a zároveň bezmocnosť zmeniť svet. Mám pocit, že ho vlastne ani meniť nechcela. Nechala výber na každom z nás.

a potom zmizla bez stopy.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?


Už ste čítali?