muž, ktorý žil na doraz, až kým..

Autor: Dominika Dongova | 30.1.2014 o 14:07 | (upravené 3.2.2014 o 17:44) Karma článku: 6,30 | Prečítané:  600x

Pred pár dňami som ho stretla asi po 3tí krát. Snažil sa tváriť tak, aby som si ho nevšimla, myslel si, že ho prehliadnem, a život bude pokračovať v rovnakom tempe. Ale ja milujem ľudí, a hlavne ich pohľad. Tie naše sa tiež stretli.

 pinterest image

Najskôr bez dotyku, odozvy, či zbytočných myšlienok. Ako keď si zviera overuje nové teritórium. Rozhodla som sa ísť mu naproti. Pre mňa to bolo predsa len ľahšie. Nohy mu pred pár rokmi nahradili dve obrovské kolesá. A ani jedno z tých kolies nepatrilo autu, či inému pohodlnému dopravnému prostriedku. Sedí na vozíku, a hľadí. Zmenil sa. Mal pevnejšie ruky ako minule. Všimla som si to keď sa pokúšal „vyliezť" na svojom „tátošovi" na najbližší schod. Neúspešne. Na jeho tvári sa zrazu zjavilo rozčarovanie, a hnev premiešaný vlastnou ľútosťou. Tá ubolená ľudská duša, tie rozstrasené ruky, a nehybné nohy. Na jednej strane pocit zúfalstva, na druhej nevypovedaný rešpekt.

Zvykli sme sa rozprávať celé hodiny. Hoci jeho úsmev nebol ani zďaleka tak nevinný. Nebol. To slovo ho vystihovalo. Každý deň bez nálady, so smútkom v tvári. Vraj toto je zle, a to zas nejde, a prečo vlastne on? Má chuť kričať mejdej. Sťažnosti si vypočujem, ale od otázky neodbočujem. Pýtam sa ho: „ako sa to všetko stalo?" Začne rozprávať o tom,.. koľko mal peňazí, koľko dní presedel na káve, ako mu ženy kľačali pri posteli, ako sa mu darilo, ako miloval svoje pohodlie. Mal všetko čo chcel, všetko po čom túžil. Rozhodol sa žiť nadoraz. Spáchal množstvo prehreškov,ale to asi každý. Obhajuje sa príkladom druhých. Obhajuje sa, a vzdychá. Nehľadí mi do tváre, mám pocit akoby ležal na áre. Jednotka intenzívnej pomoci, či iné strastiplné memoáre. Na jednej strane si je vedomý svojich chýb, na strane druhej rád pokračoval v užívaní života na doraz - bez pochýb. Každý deň 10 káv v rozličných podnikoch, a stres, pred ktorým nikdy neunikol. Cieľom bolo mať veľa peňazí a žien. Vedel míňať bez rozmyslu, a neobzeral sa nikdy späť. Žil bez úmyslu.

Zaplietol sa však s vecou, ktorá ovládne tvoj deň. Pocit moci, sláva, paniaze, tá, ktorá rada v čiernom spáva. Sľúbi ti všetko dnes, aj zajtra. Ktorá neodíde len tak sama cez predsieň. Pohltí ťa, a potom pýta svoje dane. Práve vtedy keď zabudneš, čo si jej vlastne sľúbil keď si bol na dne. Životné tempo ho prikvačilo na lôžko. Orgány mu začali pomaly odchádzať. Vtedy prosil: „Milý pane, ak sa nestane to čo má, dám ti všetko, zmením život, budem....a potom... a ešte."  Sľuby, sľuby,... Bez skutkov. On pomohol, a on? Zabudol. Teraz tam sedí v kúte miestnosti. On, a dve kolesá. Stáť nevládze, ale prežil. Napriek tomu, že vždy len pre seba žil, vždy myslel len na to čo on, kedy, a za koľko peňazí. Pohltila ho sláva, a život plný reťazí. Vraj život z toho kresla už nemá zmysel. Zbytočné sú poznámky typu: „a na čo si vtedy myslel?" Potrebuje objať životom, a posunúť dopredu. Myšlienky, že prečo nezomrel ho občas predbehnú. A zlé veci z minulosti? Tie si aj tak každého raz dobehnú. Ale je iba na ňom, kam ho po dlhom čase ďalej povedú.. Zmenil mi dni, možno mesiace.

A jeho oči? Dnes som zistila, že sú modré, a tak trochu svietiace.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?


Už ste čítali?