Nemáš čas na rannú rozcvičku. Nemáš čas sadnúť si na lavičku. Nemáš čas na prechádzku krajinou. Nemáš čas stať sa maminou. Nemáš čas pristaviť sa pri človeku na ulici. Nemáš čas povoziť sa na mulici. Nemáš čas vypočuť svoje dieťa. Nemáš čas naučiť sa lietať. Nemáš čas na návštevu svojej rodiny. Nemáš čas na tréningové hodiny. Nemáš čas na stretnutia. Nemáš čas na krátke mávnutia. Nemáš čas stáť v rade pri pokladni. Nemáš čas na to byť dôkladný. Nemáš čas na rozhovor s manželkou. Nemáš čas zaoberať sa sľúbenou zásielkou. Nemáš čas všímať si veci okolo.
Nemáš čas... preto sa radšej tváriš, akoby okolo teba vlastne nič nebolo.
Výhovorka dnešnej doby? Možno len slabý závoj bez ozdoby. Radi sa tvárime, že sme zaneprázdnení, že máme toho veľa, a že jednoducho usilovne pracujeme na našom zázemí. Netvrdím, že je zlé makať na sebe, že by sme mali ležať, a nepracovať na chlebe. Ale občas je potrebné sa zastaviť. Povieš si v dnešnej dobe? Trocha nemoderné predstavy. Pretože sme radi časovo bezbranní. Oddych nás občas nenápadne zabíja. Makáme na plno, na doraz, a bez prestávky.
Zabudli sme oddychovať, nepoznáme hranice. Navonok všetko dokonalé, a doma na nás čakajú prázdne zrenice.
Snaž sa nehovoriť: „nemám čas." Veď deň má 24 hodín?! :) Je priam nereálne nevedieť si pár minút nájsť. Namiesto sedenia pred telkou, a správami, ktoré ťa rozčúlia, zober deti von, a užívaj pocit keď sa k tebe pritúlia. Namiesto vysedávania v baroch, a prázdnych rečí, ktoré nikoho nespasia, popracuj na sebe, kým ťa negatívne reči nadobro neuhasia.
Rob čo ťa baví. Smej sa, plač, užívaj si život naplno, akoby si bol stále mladý. Lebo keď nie teraz tak potom kedy? Keď zostarneš? Keď ochorieš? Keď deti vyrastú? Keď...?
Sám vieš, že „nemám čas" je len výhovorkou každého z nás. Možno lenivosť, a možno strach, lebo čo keby, alebo čo ak...
na záver niečo na pobavenie :
:) pekný "nezaneprázdnený" deň!
