Liek na smútok.. dva krát denne

Autor: Dominika Dongova | 11.12.2014 o 9:23 | Karma článku: 10,94 | Prečítané:  3840x

Dnes v noci som si spomenula na deň jednej mojej známej, ktorý sa udial pár mesiacov dozadu. Prechádzala sa okolo cintorína a pri pohľade na tie chladné tmavé kamene si uvedomila, že je vlastne šťastná. Má všetko čo chce. Priateľov, rodinu, domov, prácu, a priateľa, ktorý ju miluje. Mala pocit, že keby práve v tom okamihu zomrie, bude to asi s úsmevom na perách. Kto z nás si to však môže v dnešnej hekticko – krásnej, a zároveň únavnej dobe povedať? 

Ak niekto z vás na druhej strane práve zodvihol ruku, tak gratulujem. Mňa však zaujímal jej recept na šťastie, ako zvláda smútok, a prečo je tak veľmi vyrovnaná. Lebo ak mám byť úprimná vyrovnanosť a pokoj ma do istej doby v minulosti trocha vytáčali. Preferujem život na húsenkovej dráhe, hoci rada občas vystúpim a dám si pauzu :) Vráťme sa však o krok späť. Ona a jej slová, a možno rada pre nás.

Povedala....“ pred pár rokmi som sa rozhodla, že nebudem smutná, zrútená, či v depresií viac ako jeden deň. Viem, ľahko sa to hovorí, ja som s tým tiež sama zo začiatku bojovala, až som jedného dňa natrafila na zaujímavý článok. Tvrdil, že veci, ktoré vykonávame opakovane sa stanú našou súčasťou. U niekoho sú to dva týždne, u iného 21 dní. Mala som možnosť si to na vlastnej koži vyskúšať, keďže môj život bol v poslednej dobe nepodarenou recenziou tragikomického príbehu. Všetko dobré čo sa dalo sa mi pokazilo, ja som však smútila iba jeden jediný deň. Poznáte to, nemáte chuť vyliezť z postele, vreckovky zdobia vaše spálňové kráľovstvo, pohár od Nutely je prázdny :) Na druhý deň som sa však pozbierala. Hľadala som úsmev v mini tvárach detí na ihrisku, krásu v slnečných lúčoch, pokoj v dobrej knihe, náladu v rozhovore s priateľmi, energiu v rannom behu, nádej v náhodnom otvorení Biblie, jednoducho v akejkoľvek aktivite. Prešlo pár mesiacov a môj priateľ sa so mnou rozišiel. Kedysi by som bola zúrila na svet, vyčítala tým hore, že mi vzali to čo som milovala, vinila seba, jeho, dobu, všetko, potom sa utápala v depke. Avšak potom ako som sama smutná v tichu sedela vo svojej izbe som si uvedomila, že život nám nikdy nesľúbil, že bude jednoduchý, že pády patria ku nakopnutiu človeka, že lásku nemôžeš vlastniť, že veci sa niekedy dejú bez dôvodu, že po rokoch ďakujeme za to, že nám naši milovaní dali slobodu, že smrť je súčasťou kolobehu života, že musím milovať samú seba, že ak ťa človek nenávidí potrebuje tvoju pomoc, že každý z nás má strach, a že život je nevyspytateľný dar..."

A čo je teda liekom?

Ty sám, ty sama a tvoje myšlienky, tvoje rozhodnutia, činy, postoje k životu. To, že máš smútiť len jeden deň je taká milá činnosť, ktorú si my ženy  tak rady občas vychutnáme, pretože potom aspoň máme extra výhovorku pre naše sladké zhrešenia. Ale je to hlavne preto, aby ťa tá depka nepohltila. „Ak chceš smúť aj dlhšie, len pamätaj, že veci sú také aké majú byť, a tvoje rozhodnutia riadia tvoj život.“ (Ďakujem za túto milú vetu mojej mamine). Ak sa ti v živote stalo niečo čo ťa bolí, trápi, ničí, či zraňuje ....plač, krič, smúť, ale nikdy nie dlhšie...

Život je skvelý a cez ten kyslý úsmev neuvidíš všetko čo ťa čaká na novej ceste.... lebo keď Boh zatvorí dvere, buď si na sto pro istý, že otvorí okno. Už len rebrík :)

PS: a užívaj dva krát denne..

+ nezabudni všetko neskôr zapiť úsmevom a dobrou náladou..

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?


Už ste čítali?