Ešte jedenkrát..

Autor: Dominika Dongova | 22.2.2015 o 8:00 | Karma článku: 6,02 | Prečítané:  1790x

Milujem príbehy. Hlavne keď ma prinútia zamyslieť sa nad tým čo bolo ďalej. Občas ich v tom najlepšom jednoducho nedočítam. Nie, že by sa mi nechcelo, len rada zapojím fantáziu a vytvorím si svoj vlastný koniec. Čo však robíš ak po niečom už dlho túžiš a ten vysnívaný cieľ, či šťastný koniec neprichádza? To je už o inom....

Dnes to je z môjho vlastného života...  Dva dni dozadu som si bola ako obyčajne zabehať. Bývam na novom mieste, čiže práve ranný beh je momentom kedy objavujem v mojom okolí nové a ešte novšie veci. Mojim cieľom bolo nájdenie schodov. A dôvod? Úplne easy, jednoducho rada behám do schodov. Už 3 mesiace som pobehovala po okolí, ale viac ako 10 schodov ktoré viedli na most som nenašla. Pred dvoma dňami som sa teda rozhodla bežať smerom, ktorý predstavoval pre mňa výzvu pri ktorej som sa musela premáhať. Náročnejší terén, ale hovorím si, že je to jediná možnosť kde ich môžem nájsť. Po hodine behania bez úspechu si hovorím, že to nechám tak, a skúsim to zajtra znova. Zostávala posledná nepreskúmaná zákruta. Predstava, že si nadbehnem ešte pár km ma príliš v mojom vyčerpanom stave nenadchla. Prepla som ďalší song na ipode a rozhodla sa to napriek únave vyskúšať. Ešte dnes.

Lebo čo ak,... hoci som tomu veľkú nádej nedávala. Bežala som až dokým sa na moje prekvapenie zjavilo za ostrou zákrutou obrovsky dlhé schodisko, ktoré na svojom vrchole ukrývalo jedno fakt, že krásne miesto. Za týmto schodiskom bolo veľké zelené ihrisko. Kde som pokračovala vo svojom tréningu s energiou, ktorá zrazu prišla ani neviem odkiaľ. Po 3 dňoch práve dnes vyšlo slnko, a ja som si už ani nespomenula na únavu a vyčerpanie, ktoré som ešte pred pár minútami pociťovala.

Teraz už viem o čo išlo Tomovi Edisonovi keď povedal: „Naší největší slabostí je, že to vzdáme. Nejjistější způsob jak uspět je vždy to zkusit ještě jednou.“  Ja viem.. nevyhrala som v lotérií, nevynašla zázračný liek, nedostala diamanty, nevyšplhala som sa na Mount Everest, ale našla som schodisko. A spolu s ním som našla znova silu, a nádej v to, že sa netreba vzdať. Nikdy. Netreba prestať kráčať ak vieme, že za niečím ideme, netreba prestať veriť len preto, že niekomu predo mnou to nevyšlo... Jednoducho sa nevzdaj, lebo to, čo ťa čaká na konci je presne to, čomu veríš. A je to ešte lepšie ako si dokážeš predstaviť. Len nečakaj, že cesta za niečím čo za to stojí je jednoduchá. Ak by to tak bolo, všetci by tam už dávno boli.Nezabudni..Aj jeden krok je lepší ako zostať stáť na mieste s prázdnymi rukami... len sa zhlboka nadýchni.

Skúsiš to znova? :)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?