...zajtra ťa budem ľúbiť

Autor: Dominika Dongova | 6.4.2015 o 6:15 | Karma článku: 11,65 | Prečítané:  8171x

Stretli sme sa na Veľkú noc. Presnejšie v piatok. Sviatok. Dostatočne silný na to, aby ho sama akýmsi spôsobom osobne neprežívala. On bol v zajatí kríža našich hriechov. Ona? 

Žena. V zajatí lásky.
Potrebovala vypočuť, tak si hovorím, prečo nie? Začala, so slovami sklamania, ktoré plynuli zo stavov očakávania, čakania, dúfania. V niečo, čo sa odohrávalo v jej predstavách. Ako každá ženská, aj ona chcela byť milovaná naplno. Nie polovične, jednoducho tak ako sa patrilo. Opisovala mi lásku zo starých školských čias jej babky, či možno aj prababky. Vraj vtedy chodili muži aj do vojny, a aj tak o tie ženy jednoducho medzi sebou bojovali. Ona ani netrvá na tom aby ju miloval ako v roku 3. Iba aby jej akosi tú lásku trocha viac naznačil. „Vieš kvety, telefonáty a podobné somariny.“ Pýtam sa jej, či by jej teda stačilo ak by jej tie kvety raz za uhorský rok priniesol? „Veď vieš, že to nie je len o kvetoch...“ Tak teda o čom? 
Mala pocit, že ju berie ako samozrejosť. Navarí, uprace, napečie, postará sa. A on len príde z roboty, a nič sa mu nechce. Potom sa pohádajú kvôli nejakej hlúposti, a zas odchádza - niekam von - vyvetrať hlavu. Typický príklad dnešnej partnerskej reality. Kopce lásky na začiatku. Samé miláčik, pusinka, láska, chrobáčik. A potom nič. Ticho. Chlad, nespokojnosť, milenci, znechutenie, hádky, nenávisť, dráma. A ty tam zrazu stojíš sama. On tiež. Trpíte navzájom, a vlastne prečo to všetko? 
Nie, nie je to blbá doba, či zmena stereotypov...sme to my - ľudia. Jednoducho sa nám nechce. Správame sa tak akoby sme tu boli večne. Opúšťame ľudí, ktorí nás milujú, lebo chcú "príliš veľa".
A čo vlastne chcú? Lásku, záujem, a pochopenie. Veci, ktoré sme si v našich myšlienkach speňažili a vynásobili časom, a pritom sú všetky zadarmo. Milujeme na počkanie, rýchlo – intenzívne, a neskôr už len prežívame. Hráme sa s citmi. Nie len muži, aj my ženy. A potom sme nešťastní na tejto dokonalej zemi. Najsmutnejšie na tom všetkom je to, že neskôr ľutujeme čo sme v tom konkrétnom človeku stratili.
Ale čas späť už nevrátiš... Ani ona. On.


Ak sa cítiš rovnako - ver, že „On“ na teba nezabudol. Stále má pre teba na svete niekoho kto ťa bude ľúbiť dnes, zajtra a potom donekonečna a ešte ďalej. V piatok zomrel, ale dnes sa vrátil späť. Otvára novú kapitolu. A smútok? má jednoducho smolu.

 


p.s. ....povedal: „zajtra ťa budem ľúbiť“ 

ona: „prečo nie dnes?“
on: „...dnes ešte nemám čas“

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Real Madrid v šlágri remizoval s Barcelonou, gól strelil v úplnom závere

Otvárací gól strelil Luis Suárez, vyrovnal obranca Sergio Ramos.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.

SVET

Ako Trump za pár dní nahneval dve jadrové mocnosti

Trump sa pustil do telefonátov so svetovými lídrami.


Už ste čítali?