Naštvaný na život?

Autor: Dominika Dongova | 21.6.2015 o 7:39 | Karma článku: 8,69 | Prečítané:  3120x

...potom ako si si prečítal stovky motivačných citátov, a pravidiel.. hovoríš si, že je načase myslieť pozitívne. Fungovalo to, ale len na určité obdobie, a potom zas ten hnev, tá prázdnota, ten nezmyselný zmysel nášho utrpenia..

Ešte ťa osobne nepoznám, ale pár krát som ťa stretla na našej ulici. Zo začiatku si chodil so zachmúreným, a upretým pohľadom do diaľky. Žiadna reakcia na okolitý svet, akoby si žil len počas skúšobnej generálky. Potom si sa pár krát usmial cez zuby, ten úsmev však znova zmizol, a už sa znova „nezubíš“. Naposledy si sa pod našimi oknami rozčuľoval aký je život zbabraný. Nachvíľu som sa drzo započúvala či medzi riadkami nájdem vinníka tvojich zlých nálad. Na moje prekvapenie nebol iba jeden, bolo ich viac. Kamarát čo ti dlží peniaze, sestra, ktorá ťa zosmiešnila pred kolegom, manželka ktorá sa venuje viac deťom ako tebe.. viac si nepamätám. Tvoj hlas bol príliš rýchly, a slovník zachádzal k extrémom... Nie len ty, ale dokonca aj ja sama sa občas, hoci nerada rozčúlim nad životom. Nespravodlivosťou sveta, nad nesplnenými snami, nad premárnenými dňami a nad ostatnými nefér záležitosťami. Ono to je ako rieka, keď začneš, už nejde prestať. Tvoj svet ti zrazu príde ako tmavé miesto, so svietiacimi výnimkami. Tam si predstavuješ tých šťastnejších, spokojných ľudí, ktorí majú všetko. A ty dokonca pri svojom spackanom živote nemáš ani baterku aby si si posvietil na svoju mizernú cestu. A vinník? Neférový život. Lebo keby som len bola na jeho či jej mieste určite by som bola šťastnejšia, ale takto...
Teraz nachvíľu zavri oči a pretoč si vo svojej hlave svoju minulosť. Vidíš ten úsmev na tvári tvojej mami keď ťa prvýkrát zbadala? Vidíš to bezstarostné detstvo bez techniky, a seba na lúke ako púšťaš šarkana? Vidíš koľko krát si mal pocit, že je to tá pravá/pravý a dnes? Už ani nevieš ako sa dotyčná volala. Vidíš tie ťažké časy bez ktorých by si sa nestal dnes tak silným a vidíš ako si na sebe makala? Vidíš zmysel prečo si nebol tam, či nedostal to, a práve vďaka tomu sa dnes tešíš z maličkostí dňa? Vidíš, že po tvrdej drine prišiel úspech, ktorý si vážiš viac akoby si ho zdarma dostala? Vidíš aký kus cesty si už prešiel?...ok. Možno si spadol, potkol sa a situáciu neodhadol, ale napriek tomu si každý deň vstal znova, ako dieťa ktoré vstáva a padá..až dokedy to všetko neustojí na vlastných. Život nie je prechádzka ružovou záhradou, a nikto ti nebude počas cesty spievať serenádu do ucha. Je to irónia. Si to ty, tvoje rozhodnutia. Môžeš lietať, kráčať, alebo sa len sťažovať a potácať. Cesta každého je úplne iná, ale postoje, a dôsledky sú podobné. Ľahšie sa kráča na vrch vo vhodných (hoci vydretých drinou) teniskách a s úsmevom na tvári aj keď s batohom života, ktorý ťa ide „zavaliť“ ako s negatívnym postojom, nulovými skúsenosťami (lebo život ma nepripravil) a to všetko ešte pridáva kilám batožiny, ktorú aj tak musíme na koniec nášho života dopraviť.
 

Ak by si nezažil nešťastie, nedokázal by si sa radovať zo šťastných dní, ak by si nemal zlomené srdce, nevedel by si pochopiť pravú lásku, ak by si nikdy nespadol, nespoznal by si ten skvelý pocit zo státia, či úspechu, ak by si mal všetko, nevedel by si oceniť málo, ak by sa stalo všetko teraz nemalo by zmysel čakať na ďalšie ráno...
To nie život, to my, a preto je čas zmeniť nie...na jednoduché áno. A keď bude život znova nefér, dopraj si len dlhší spánok. A daj životu čas, presvedčí ťa o tom, že napriek tomu ako občas nepekne vyzerá je jedným z nás...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?