..zostali sme sami

Autor: Dominika Dongova | 8.8.2015 o 8:08 | Karma článku: 10,14 | Prečítané:  3227x

Hovorí sa, že človek potrebuje denne aspoň pár minút len pre seba. Práve v tomto čase si dokáže usporiadať myšlienky, zrekapitulovať deň, či iba „vypnúť“ od hluku ľudí. Avšak, je dnešná samota samotou ktorú prirodzene potrebujeme?

Pár rokov dozadu, keď si bol v období puberty, či „sladkého“ detstva si priam miloval čas ktorý si trávil so svojimi priateľmi vonku. Snažil si sa vyprosiť od mamy aj posledné minúty, len preto aby ťa nechala dlhšie vonku. Pár rokov dozadu, si sa snažil stráviť s ňou, či s ním každú voľnú minútu. Váš čas jednoducho nerátal hodiny, a minúty boli skoro nepodstatné. Keď ste sa lúčili nevedel si sa dočkať zajtrajška, a každodennej budúcnosti s ňou. Čas bol tvojim priateľom. Pár rokov dozadu si si vážil večere s rodinou, či čas so svojimi deťmi. To bolo pár rokov dozadu. Dnes ti tie chvíle hrajú len v pamäti. Dnes si sa rozhodol nasledovať modernú techniku. Nemal si na výber, teda aspoň si to sám sebe akosi denne nahováraš. Nazvali to „sociálnymi sieťami.“ Tak sa socializuješ. A zároveň vzďaluješ. Vedeli čo vytvárajú. Na jednej strane je sieť obrazom prepojenia medzi ľuďmi, avšak na strane druhej práve ona obsahuje príliš veľa dier..a tieto diery nás od seba oddeľujú. Je to spojenie len „na oko.“ Nič vo vzťahoch či už partnerských, priateľských, alebo rodinných nenahradí blízkosť človeka. Žiadna "sieť".

A oni? Milovali sa tak veľmi, že časom nadobudli pocit celku. Hovorí sa, že keď si začneš byť človekom príliš istý začnete sa navzájom strácať. Keď odchádzala, verili, že technológia im na diaľku prenesie všetko čo cítili, a dá im možnosť udržať nažive všetky tie milé príčiny vzájomnej lásky a existencie. Vraj skutočná láska prežije aj dva kontinenty. Ochladla. Zmizla bez pípnutia poslednej správy.

Nie je to len o láske. Je to o dnešnom pocite prázdna. Nie je to o diaľke, ale o tom, že sme sa vzdali vzájomnej blízkosti. Sme otrávení z ľudí, z prítomnosti človeka, alebo len nemáme čo rozoberať. Všetko sme vyriešili online. Nie je to chyba internetu, je to o rozhodnutiach udržať sa v zaneprázdnenom stave existencie. Utekáme od ľudí, ktorí nás milujú do náručia chvíľkovej, často virtuálnej rozkoše. Neskôr sa chceme vrátiť, ale na tom zabudnutom mieste nás už nik nečaká. Ako ďaleko chceme od seba skutočne existovať, ak už teraz nevieme na seba dočiahnuť? Na čo predstierame, že život dokážeme zvládnuť aj sami, ak v skutočnosti vieme, že kráčame len vo svojej "hrdej" prázdnote? Možno naozaj nepotrebuješ nikoho, možno si natoľko hrdý, že si tomu začal časom veriť, že sám si postačíš. Možno len nechceš byť znova zranený, a možno to vlastne vôbec neriešiš. Ale jedného dňa - keď všetok ten hluk ktorým sa obklopuješ stíchne, a ty zostaneš sám, zistíš, že sme boli stvorení pre druhých. Aby sme sa navzájom tešili, hnevali, chápali, a možno len bez slova pri sebe stáli.

 

Tak veľmi sa my ľudia máme radi, že najradšej sme sami.

.............................

Ak ti niekto chýba, venuj mu svojich vzácnych pár minút rozhovoru, nemusíš sa spýtať ako sa má - spýtaj sa čo ho dnes potešilo, skús nachvíľu zdvihnúť zrak, a pozri sa mu do očí..
Zbadal si niečo?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Real Madrid v šlágri remizoval s Barcelonou, gól strelil v úplnom závere

Otvárací gól strelil Luis Suárez, vyrovnal obranca Sergio Ramos.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.

SVET

Ako Trump za pár dní nahneval dve jadrové mocnosti

Trump sa pustil do telefonátov so svetovými lídrami.


Už ste čítali?