Napriek tomu bez nej, budeme navždy iba polovice seba.
Možno to znie príliš kruto, príliš subjektívne, mierne pritiahnuté za vlasy. Ale mám rada občasné extrémy, a predpokladám, že ty sa im tiež nevyhýbaš. Človek môže mať všetko, ale pokiaľ nemá pri sebe osobu, s ktorou má možnosť toto „všetko“ zdielať, význam veci pre neho po čase stráca význam. Láska. Pocit, vec, vyjadrenie, ktoré je tu s nami už od Adama a Evy. Roky, dni, tisícročia, bez zmeny. Časom sa jej forma možno v našich očiach zmenila, avšak ona zostala rovnaká. Jednoduchá, a nevinná. Zdá sa nám komplikovaná, pretože vidíme dennodenné rozvody, rozchody, a hádky partnerov, ktorí sa kedysi tak veľmi milovali. A teraz sa už len strácajú, a blúdia medzi „modernou predstavou lásky.“ Je láska to čo dnes žijeme v našich domovoch? Ako vieš, že ťa niekto na druhej strane postele naozaj miluje? Je to o spoločne strávenej noci, po ktorej si na seba už len zvykneme? Je to v oslovení „láska“ v smskách, či osobných stretnutiach? O čom to vlastne je?
Povedal mi, že už ju jednoducho nemiluje. Podviedol, pretože necítil to čo predtým. Potreboval zmenu, čas, zmenila sa... Spýtal sa ma či si myslím, že urobí chybu ak ju opustí? Poznala som ich ako šťastný pár, a vedela som, že ona ho milovať neprestala, len jednoducho potrebuje cítiť lásku ako každá z nás. Zároveň som však videla, ako si navzájom ubližujú a pred svetom predstierajú, že je všetko v poriadku. Napriek všetkému som sa ho spýtala či sa ho rodičia vzdali po tom ako ich klamal, urážal, neposlúchal, či utiekol z domu? Vraj nie veď sú to rodičia, a on je ich dieťa. Ako je teda možné, že sa po rokoch chceš vzdať niekoho kto pri tebe vždy stál? Niekoho s kým ste si sľúbili zostať donekonečna a ešte ďalej? Nepovedal nič, a preto mi nezostalo iné len pokračovať. Láska nie je o krásnych začiatkoch, prvotných vzrušeniach, krásnej postave, či dokonalom človeku. Láska je rozhodnutie. Na celý život. Je to neustála práca na tom aby sme boli spolu šťastnejší ako každý sám.
Láska nehovorí ja, ale my. Niekedy sa musí obetovať pre toho druhého bez čakania odmeny, alebo spätnej odozvy. Nemali by sme vo vzťahu zabúdať na to, že nie len my, ale aj človek na druhej strane má svoje potreby, túžby, a sny. Je to o tom vedieť sa prispôsobiť. Nie jeden, ale obaja. Prejsť spolu peklom rovnako silne, ako kráčať vedľa seba vo chvíľach šťastia. Ak to prestáva klapať v nejakej oblasti , riešením nie je hľadať inde, ale pokúšať sa staré napraviť. Možno tvoj partner prežíva niečo o čom ti nepovedal, možno tvoja žena prechádza ťažkým obdobím..a ty máš pocit, že láska ochladla, ale to len preto lebo si prestal prikladať drevo do spoločného ohňa. Prestali ste spolu komunikovať. Láska však nezmizla, len sa o ňu už nikto z vás nestará ako kedysi. Láska je práca na plný úväzok, naše vzťahy sú tvorené našimi rozhodnutiami. Na svete by nebolo menej lásky, ak by sme na nej denne pracovali. Nevzdávali sa, neopúšťali, ale hlavne sa starali a odpúšťali.
Avšak nehovorím o tom zostávať za každú cenu s násilníkom, človekom, ktorý ťa ponižuje, alebo s iným extrémnym prípadom človeka, ktorý si lásku vysvetľuje jednoducho inak ako ty.
Ak si našiel človeka, s ktorým ti je lepšie ako samému, zostaň, bojuj, odpúšťaj, s rovnakým počtom opakovaní, najlepšie každý deň. Láska jednoducho je. A vy s ňou.