Prečo sa rozchádzame?

Autor: Dominika Dongova | 16.5.2016 o 7:27 | Karma článku: 10,68 | Prečítané:  4845x

Niekedy máme všetko, a napriek tomu hľadáme viac, a inokedy zas nemáme nič, a túžime len po tom jedinom..

Zmysel života, súčasť dňa, potreba dneška, a nádej na lepšie ráno. Tak lacná, a nemožná zároveň. Máme pocit, že sa rokmi zmenila, pretvorila, veľakrát zranila, a mnohých z nás svojou nedosiahnuteľnosťou odradila. Napriek tomu je tu už od samého začiatku, a nikdy celkom neodíde. Láska.

Môžeme si pred ňou zatvoriť oči, srdce, celého človeka, náš postoj ju však v konečnom dôsledku nijak zvlášť neovplyvní. Včera som ju zažila niekoľkokrát, v rôznych podobách. „Páči sa mi, ale nie je to presne ten typ, ktorý hľadám!“ „Po toľkých rokoch si hovorím, že potrebujeme nejakú zmenu!“ „Nechodíme spolu, iba si užívame dokedy príde tá pravá.“ „Vôbec netuším čo na nej vidím, ale nechcem byť sám.“ „Od teraz budem taká mrcha akou ma chcel mať!“ „Prekazím im tú ich dokonalú idylku!“ „Ľúbim ho, ale je príliš nudný!“ .. Víkendové rozhovory boli vždy niečím výnimočné. Ľudia sa po pracovnom týždni radi odviazali, po jednom poháriku nemali problém s úprimnosťou, či len konečne dostali šancu vyjadriť všetko to, čo tých pár dní v sebe dusili. Každý stôl okolo nás, aj ten náš vyjadroval svoju nespokojnosť zmiešanú s láskou zároveň. Ani jedna rovnaká bytosť, hoci téma bola navlas podobná. Jediná vec, ktorá nás v ten večer rozdeľovala bol náš osobný pohľad na vec. Ten, ktorý rozhodne o pokračovaní príbehu. Pochopili sme však zmysel našej potreby?

To, že každý potrebuje lásku je normálne, odlišnou vecou je však náš vlastný postoj keď tú šancu na lásku dostaneme aj reálne. Zrazu začneme pochybovať, či je to skutočne ona, a či by sme ešte nemali chvíľu hľadať, skúsiť niečo iné, niekoho iného, vymeniť staré, premeniť momentálne, a tak to trošku celé upraviť do dokonalej verzie lásky. Z rozprávky, ktorej koniec vlastne nepoznáme. Pred týždňom som jej čítala rozprávku o princovi a princeznej, ktorá skončila rovnako ako všetky ostatné polorozpadnuté leporelá. Potom ju pobozkal, a žili spolu až kým nezomreli. Ani jeden z autorov nám však už nepovedal o tom, čo sa po tom čarovnom bozku stalo. Čo robili keď sa pohádali, keď jeden z nich na dlhšiu dobu odišiel, keď zostarli, keď výchovu o deti občas nezvládli, čo robili v situáciách, ktoré sa ani zďaleka nepodobali na rozprávkovo dokonalé? Ani my to v skutočnosti veľakrát nevieme, a sme príliš netrpezliví s hľadaním nekonečných riešení. Preto ak sa pokazí žiarovka, meníme automaticky celý dom.

„Dá sa reálne milovať človeka do úplneho konca?“  Pri jej otázke som sa iba pousmiala. Sama som to veľakrát v minulosti neuhrala práve najlepšie, napriek tomu verím, že sa to dá. Stačí ak prestaneme kŕmiť naše egá, a hľadať prečo sa to znova s našim partnerom dnes nedá. Pokúsme sa nájsť spoločný spôsob ako komunikovať a zostať, aj keď časom zistíme, že obaja máme od dokonalosti naozaj ďaleko.

Rozprávky už zrejme nedopíšeme, ale naše nedorozumenia spoločnou snahou prepíšeme.  Nie je to o tom „žili šťastne až kým nezomreli,“ ale snažili sa o to aby ich vášeň s láskou ani po rokoch nevymreli.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Real Madrid v šlágri remizoval s Barcelonou, gól strelil v úplnom závere

Otvárací gól strelil Luis Suárez, vyrovnal obranca Sergio Ramos.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.

SVET

Ako Trump za pár dní nahneval dve jadrové mocnosti

Trump sa pustil do telefonátov so svetovými lídrami.


Už ste čítali?