Toľko ľudí denne narieka, nadáva, hľadá, snaží sa, a to všetko len kvôli tomu pocitu. Láske, či človeku, ktorý tomu celému dá zmysel. Už odmalička nám rozprávali o princoch, im o dokonalom dievčati. Neskôr písali o perfektnej žene a úžasnom partnerovi. Videli to vonku, medzi nami, na obálke časopisov, z okna, jednoducho všade. Láska sa servírovala, ale nie rovnako. Tí ktorí zostali s prázdnymi rukami hľadeli na tých šťastnejších. Hovorili si, že keby majú to čo oni, ich život by dostal zmysel. Veci by sa pre nich zmenili.
Mám pocit, že celý život niečo hľadáme a tým pádom strácame prítomný okamih. Nemáme kedy žiť a oceniť to, čo je. Naokolo vidíme väčšiu dokonalosť, viac peňazí, darov, dokonalých vzťahov. Čítame o manželstvách ľudí, ktorí sú nám na míle vzdialení. To, čo vidíme prenášame do našich domovov. Vyžadujeme niečo, čo majú ostatní. Zoznam prianí siaha až tak ďaleko, že nemáme čas vnímať realitu. Sme schopní spraviť všetko len preto, aby sme nezostali osamote. Prosíme a snívame o niečom, čo vlastne v skutočnosti neexistuje. Aspoň nie v takej podobe ako si to predstavujeme. Vidíme časť, ktorú vnímame ako celok. Doma máme niekoho, kto je možno ten perfektný celok, ale nie pre nás. Porovnávanie a žiarivý obraz doby nás pomaly ničí. Vzťahy už nemajú dlhú trvanlivosť, lebo nie sme ochotní investovať. Chceme všetko a hneď. Najlepšie nové, voňavé a také aby si to ostatní všimli. Sú naše vzťahy ešte stále o láske, alebo len o prezentovaní sa v dokonalom svetle? Milujeme človeka na druhej strane postele, alebo je pre nás len vhodným kandidátom na pohodlnú budúcnosť? Chceme byť spolu, alebo len musíme? Baví nás to ešte stále, alebo sa už len roky nudíme?
Spoznali sa pár mesiacov dozadu. Nepatrili medzi žiadne extra zamilované dvojice. Vlastne ani ona sama už netušila, že prečo s ním je. Len sa cítila bezpečne. Včera mi napísala: „Vieš, ja som si to celé predstavovala trochu inak. Je veľa vecí, ktoré nerobí tak, ako by mohol. Žijem s ním, ale už ho nemilujem...“
To sme my. Naše predstavy, priania a nekonečné očakávania. Láska ti nikdy nebude stačiť, pokiaľ si ju zaobalíš do požiadaviek, ktoré sa splniť nedajú. To, čo vidíš je jedna strana knihy, možno ak by si videla celok „dokonalých rodín a partnerstiev“, uvedomila by si si, že nikdy nič ideálne nebolo, nie je a nebude. Veci sa nedejú lebo chceme, ale len vtedy ak na nich pracujeme. Ak sa pýtaš, či je možné zachrániť "umierajúci vzťah", spýtam sa ťa: "Čo si dnes spravil/spravila preto, aby bol tvoj vzťah iný ako ostatné?"
