Nemôžem ťa nájsť, už je to pár rokov - čo blúdim s mapou, ale bez cieľa. Aj GPSko som si kvôli tebe zaobstarala. A stále nič. Nevidím ťa, nepočujem, chýbaš mi. Kedy to začalo? A kedy skončí?
Nepredpokladala som, že tá jazda bude trvať tak dlho. Kúpila si si však len lístok tam, vraj spätný kúpiš potom - na mieste. Nepovedala si mi „na koľko" ideš. Ale búdku medzičasom zavreli, automaty nefungujú, alebo si len praješ aby nefungovali... Obchádzaš ich dlhým oblúkom.
Mám ťa rada, ale neviem prekričať ten druhý hlas....Je stále silnejší, praskajú mi bubienky. Nesmieš mu uveriť, pozri sa - stojím tu. Nereaguješ, mlčíš, si tu - ja tiež....... Zahmlenie, počkaj pomôžem ti....No tak - Prosím dovoľ mi to. Ten druhý hlas ťa klame, ver mi...
„Mlč, tak konečne sklapni, nechaj ju!"
„Prečo ja? A prečo ty?"
Nora prosím ťa otoč sa, ešte nechoď, ukážem ti farebný svet plný radosti. Čo tie lícne kosti? „Si nádherná, vieš o tom?" „Milujem ťa". Postav sa a stoj. Vždy som si priala mať jeden veľký megafón. A pozri sa - tu je, teraz to zvládnem, urobím tomu koniec. Daj mi pár minút, chystám si reč. Usmiala si sa. Si prekrásna.
„Mala by si si ich kúpiť. Sadnú ti ako uliate."
Zas počujem ten hlas, štartuje svoje tóny, ako starý pokazený motor traktora. Never mu! No tak, Nora už viem čo ti chcem povedať, mám to na jazyku, len zapnem megafón. Kam ideš? Čo tie oči? Nie, dnes nie. Ani zajtra, už nikdy. "Už som ti povedala ako dobre dnes vypadáš?"
....Nora vráť sa, čakám ťa na druhej strane zrkadla.