Dnes som výnimočne nepočítala svoje kroky. Tak neviem, či 100, či 200 ich bolo kým som tam došla, ale na tom nezáleží. Stojím pred bielym vchodom lemovaným tmavším páperím. Všetko je také obrovské, a pre mňa nové. Beriem košík do ruky, taký ten pletený, a idem krížom cez regále.
Zbadám krásnu vyleštenú miestnosť plnú obrazov. Sú na nej vkusne, až prepychovo oblečení ľudia. Žasnem nad ich dokonalým vzhľadom. Ale niečo tomu chýba. Úsmev, ten akoby tu nikdy nebol. Pozerám do políc pod nimi. Stojí tam ceduľa ´Naplň si košík až po okraj - život sa ti zmení hneď na raj.´
Vidím tu SLÁVU na prvej polici. Pozerám na cenu - vraj stačí vzdať sa normálnych priorít, a sedieť tak trochu sebecky vždy na prvej prednej stolici. Nad ňou sa leskne MÁRNIVOSŤ - dnes v akcíí. Stačí len míňať čo hrdlo ráči, a niekedy aj na úkor druhých, keď ani to nestačí. Hneď pri nej je OHOVÁRANIE a OSOČOVANIE za jednu cenu zároveň, lebo hovoriť dobre o druhom je pod tvoju úroveň. Pod nimi sa pýši AROGANCIA, cena? podobná ako pri tovare s názvom IGNORANCIA. Medzi koreninami nájdeš aj štipku pýchy a namyslenosti. Miestnosť je okrem toho plná drahých sôch, z ktorých cítiť chlad. Ľudia si v rýchlosti plnia svoje košíky, a odchádzajú s hrdým výrazom ČLOVEKA.
Zisťujem, že nemám čím platiť, preto sa pohnem ďalej do miestnosti napravo. Je v nej ticho, iba pár detí sa hrá v strede miestnosti, a okolo nich je asi 10 jednoduchých obrazov. Sú na nich rodiny, ničím výnimočné, ale cítim z nich lásku, takú tú obyčajne normálnu. Usmievajú sa, objímajú, a vyzerajú spokojne. Všetko tu stojí jeden úsmev. Vraj akcia na celý rok, až do konca dní. Mám ich pár vo vačku - preto si berem zo všetkého všetko čo unesiem - je toho veľa prisámvačku.
Kúpila som si nežnosť dieťaťa, a lásku zároveň. Pokoj v duši, a neustály smiech. Dobro a pomoc kdekoľvek na svete. A ako posledné objatie na každý deň spolu so zmyslom dňa práve v rozkvete.
...zoznam je hotový, veci mám v taške,
a poviem ti keby existovali také obchody - už by nikto nikdy nemusel zo žiaľu siahnuť po fľaške.