Veľa z nás by možno len sedelo, a hľadelo do prázdna. Ostatní by sa snáď pokúšali postaviť hoc čo, len neurobiť pred inými zo seba blázna. Je možné, že pár ľudí by hľadelo cez plece na človeka po svojej pravej, či ľavej ruke, alebo by sa na rovinu spýtali čo si o ňom myslí dotyčná suseda. Teraz sa na chvíľu zastav, zamysli nad otázkou. Formička je len malým nápomocným odliatkom. Tou praktickou vecou vyformovať zo seba človeka. Zároveň však práve ona formuje obraz okolo nášho života. To čím si, čo robíš zo seba, vyžaruješ širokou škálou do sveta.
Inšpiruješ? Dávaš dobrý príklad okolo? Alebo sa radšej poľutuješ, a obviňuješ zo svojho nešťastia všetkých naokolo?
Je možné, že práve teraz sa niekto zamýšľa nad vlastnou existenciou. A ty/ ja môžeme byť tými ktorí jeho myšlienky a ambície stiahneme dole, alebo naopak budeme tým človekom, ktorý ho dnes podporí. My sme tie diela, ale aj formičky, ktoré formujú. Nepotrebuješ na to sedieť v piesku, stačí ti nateraz vybrať si ako prvý z oka smietku. Nehľadaj chybu u suseda.
Je fajn sa tešiť z dní, a vyžarovať naokolo dobrý príklad vyformovaného človeka.