jej oči blúdili po miestnosti
boli prázdne, a predsa plné triezvosti
milovala, ale bez lásky starých materí
srdce jej dunelo vždy, a vetrila ho už od dverí
rozkošná medzierka medzi zubami
city sa zasekli medzi dvoma oranžovými izbami
nenávidela oranžovú a farbu jeho pier
ironické ticho sa predralo cez papier
túžila aby ju miloval bez zábran
klapka zaznela v byte oproti
tam kde žijú tí dvaja pošahaní piloti
usmiala sa, ale len jedným kútikom,
chcela aby sa stal jej spolupútnikom
túžila, chcela, dúfala, snívala
to všetko len v útrobách duše z pavučín
nechce sa prejaviť?
myslím, je zbytočné myslieť si: „ja ju to naučím"
zhorela v láske, s láskou, a s citmi v náručí
nechaj ju - už je šťastná na druhom svete zapučí