čo?

Autor: Dominika Dongova | 6.5.2015 o 16:27 | Karma článku: 10,11 | Prečítané:  3384x

Včera ráno som dostala otázku, nad ktorou som sa ale neskôr počas dňa minimálne 5x pozastavila. Poznáte ten pocit keď žijete rutinu dní, a zrazu na obyčajnej rovnej ceste natrafíte na niečo čo vás prinúti zastaviť sa a uvažovať?

Why is your life so wonderful? (Prečo je tvoj život taký úžasný?)“

Predpokladám, že minimálne 85% populácie práve nadvihla aspoň jedno obočie a uprela automaticky pohľad do strany a povedala si sama pre seba ´môj život, že je úžasný?´ Aj ty? Aj ja. Na jednej strane sme si vedomí, že všetko v živote nie je ideálne, ale na druhej strane vieme, že to čo sa nám deje sme si akosi sami priniesli do našich životov. Našimi slobodnými rozhodnutiami. Pokiaľ nehovoríme o tragédiach, ktoré sa jednoducho dejú bez nášho pričinenia. Vráťme sa však späť k otázke. Čo je tá vec, ktorá ťa napĺňa, a vďaka ktorej sa tešíš na ďalšie ráno? Máš? Ja už postupom času áno. Pre mňa je tou vecou písanie. Spôsob kedy moja myseľ nepracuje, ale oddychuje a presúva sa nezvratnou rýchlosťou medzi medzistupňami rôznych predstáv. Vtedy nemusím nič, keď píšem som to ja v „surovom stave“. Neupravená, reálna, snívajúca s jednou nohou na zemi a druhou na oblohe. Myslím, že toto je ten pocit šťastia, zmyslu a pochopenia zároveň. Máš aj ty niečo čo ťa na toľko napĺňa, že nemusíš nič viac? Potom si šťastným človekom.
Dnešný svet je príliš uponáhlaný (hoci si ho pokojný neviem predstaviť) a my strácame prehľad medzi našimi túžbami a očakávaniami od druhých ľudí. Možno nás robí šťastnými nejaká úplná „hlúposť“ ako tiché civenie do stropu, zbieranie mincí, objímanie stromov, kreslenie smiešnych obrázkov, či pozorovanie ľudí a ich príbehov. A práve preto, že svet tieto naše činnosti pokladá za zbytočné pre toto storočie a pre ďalšie generácie - akosi podvedome prestávame robiť to čo milujeme. Veď vlastne na čo aj. A vtedy sa ocitneme v začarovanom kruhu práce, starostí, únavy, a do postele odchádzame bez zmyslu života. Čo tak sa vrátiť k tým malým hlúpostiam? Čo tak byť opäť aspoň pár minút denne tým obyčajným človekom? Nie je to o tom vykašlať sa zrazu na povinnosti, a prácu, ktorá nás živí, len priniesť to obyčajne – neobyčajné ja naspäť k životu.
 

Niekedy je jednoducho úplne v poriadku počúvať samého seba, nemať na všetko odpoveď, a byť ok aj s tým ak ti nikto iný nerozumie...


.....why is your life so wonderful?

 

p.s. nemusíš byť vždy "perfektný",  práve v momente keď si sám sebou si ešte viac než perfektný! :)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Trainspotting po slovensky. Ako žijú narkomani v Bratislave

Strávili sme víkend v spoločnosti ľudí závislých od drog.


Už ste čítali?