Vzťahy sú o ničom a nevera je trend. Ako z toho von?

Autor: Dominika Dongova | 12.6.2017 o 8:01 | Karma článku: 6,54 | Prečítané:  2266x

Nie je to problém jedného, či dvoch, ale náš a občas aj tvoj. Nie som lepšia, ani oni to nemajú doma dokonalé, napriek tomu sme zodpovední...

Dnes to nebude o konkrétnej osobe, ani o žiadnej z mojich kamarátok, či čitateliek, bude to o nás všetkých. Česť výnimkám. Na ceste za šťastím sme sa niekde nepekne zasekli a viac ako úsmev a spokojnosť vidíme depresiu a hádky. Po pár mesiacoch máme toho dosť a po dvoch rokoch sa rozvádzame. Rozprávkové svadby končia nepeknou aférou, nespokojnosť s partnerom riešime s inou osobou. Zdá sa nám, že je lepšia, príťažlivejšia a hlavne nám nerobí peklo zo života, ako naša partnerka doma. Chceme všetko a nakoniec nemáme nič. Spolu so zásadami strácame pojem o realite a sny sú už dávno odložené a zabudnuté. Máme pocit, že tam vonku je niečo, či niekto kto nás urobí šťastnejšími. Mýlime sa, lebo tam vonku sme my. Ďalší ľudia čakajúci na zázrak, ktorý sa však bez nášho pričinenia nestane. Nie je nič také ako - sprav ma šťastným. Je to hra s našim vnútrom, hlavou a s rozhodnutiami.

Nič nás zrazu nebaví. Akékoľvek stretnutie s blízkymi chceme mať rýchlo z krku, aby sme mali čas na seba. Keď ho máme, nevieme, čo s ním. Prichádzame domov unavení a všetky problémy hádžeme na hlavu našich partnerov, či partneriek. Potom sa čudujeme, prečo nemajú pre nás žiadne dobré slovo. Hneváme sa, že nás nevnímajú a pritom zabúdame, že my sme tí, ktorí už dlhšie nevnímajú cudzie starosti. Tvárime sa, že rodina je prioritou a keď sme s nimi, venujeme sa všetkému možnému len nie im. Striedame partnerov a myslíme si, že iný, či iná sú tí, ktorí nesklamú. Pritom my sme tí ktorí klamú a sklamali sme medzi prvými. Prestávame hľadieť na seba, ale ukazujeme na druhých. Vo vzťahoch sa porovnávame a ak náhodou pán dotyčný nerobí to, čo iný, končíme. Neskôr si zas uvedomíme, že sme si vybrali niekoho, kto mal záujem len na chvíľu. Nič nám už nestačí a preto smútime a upadáme do depresií, z ktorých sa dostávame pomocou prebdených nocí a nočných žúrov. Ráno sa však budíme v tej istej koži..

Ako z toho von?

Jedine postupne a iba od seba. Musíš veriť tomu, že to, čo robíš má zmysel a to, kým si nikto iný ešte lepšie nevymyslel. Láska a vzťahy nie sú hry na malú chvíľu, ale ukazujú náš charakter, našu tvár a to, ako veľmi dokážeme milovať. Seba a druhých. Ako veľmi dokážeme myslieť na potreby človeka na druhej strane postele, uvedomiť si, že aj on, či ona majú svoje potreby. Tak ako ty a ja. Nechci, aby začal so zmenou najskôr niekto iný. Buď ty, alebo nikto. Buď vernosť, alebo klamstvá na celý život. Buď tvoja realita, alebo to, čo z teba spravia druhí.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

SME vás prevedie cez štvrťstoročie

Významné dni si pamätáme aj cez vlastné príbehy. Rozmýšľame, kde sme boli v 1989, komu sme v 1993 tlieskali a čoho sme sa v 1995 báli.

DOMOV

Dobré ráno: Privítajte nových pánov, singularita je tu

O nových pokrokoch vo vývoji umelej inteligencie.


Už ste čítali?