Prečo majú dobré ženy mizerné vzťahy?

Autor: Dominika Dongova | 9.1.2018 o 7:07 | Karma článku: 10,25 | Prečítané:  8191x

Táto téma tu bude s nami hádam donekonečna. Napriek tomu je stále čo povedať, čo pridať, čo zmeniť a hlavne sa pýtať. Prečo je to tak? Možno ste nasledujúce veci mierne prehliadli...

Vyzerá to tak, že je ich stále viac. Žien, ktoré zostávajú, alebo sa zrazu ocitnú v mizernom vzťahu. Kým ony sa idú rozkrájať na to, aby spravili prvé a posledné pre partnera, on si ide svojou cestou, v ktorej snaha nie je žiadnou prioritou. Tieto vzťahy, či manželstvá sa potom ocitnú na bode mrazu a kým niektoré odídu, iné zostávajú frustrované a nešťastné. Čím to je, že dobrá žena na všetko nakoniec doplatí a ak si chce udržať vzťah musí sklopiť uši a fungovať podľa jeho pravidiel?

Som si istá, že sa to nestalo len tebe, ale aj iné ženy si prešli a možno prechádzajú niečím podobným. Cez víkend sme sa stretli a ona mi povedala všetko, čo ju trápi. Nebolo to prvý, ale ani poslednýkrát. Jednoducho bola nešťastná a chcela počuť môj názor, alebo sa len chcela vyrozprávať. Napriek tomu, práve ona ma inšpirovala. „Robím všetko a stále mám pocit, že si napriek tomu jeho lásku a city nedokážem zaslúžiť. Vždy príde domov podráždený, nič sa mu nechce a o kvetoch, či iných milých slovách môžem jedine snívať. Keď ho konečne vytiahnem na večeru, tak sa dokáže na mňa sústrediť maximálne 10 minút a potom je zas ponorený do svojich problémov, práce a telefónu. Aj keď sme spolu už viac ako 5 rokov, mám pocit, že ničoho ďalšieho sa z jeho strany nedočkám. Vraj svadba, deti, budúcnosť ešte počká. Otázkou však je dokedy a či ma náhodou po tých rokoch aj tak nevymení. Opustiť ho nechcem, ale čo viac ešte spraviť na to, aby ma miloval?“

Na jednej strane bola nešťastná a na druhej akosi zmierená. Akoby si zvykla na to, ako sa ku nej správa, akoby rezignovala. Niekto by povedal, že to je len jej verzia a tá jeho môže byť úplne iná. S tým súhlasím, avšak prečo ona a ďalšie jednoducho vždy spadnú do tých istých vzťahov a časom sa zmieria s tým čo je, hoci sú nešťastné? Po dlhom rozhovore som ju zastavila a hoci som mala v pláne jej povedať, že to bude dobré, že sa to zmení, že jej držím palce...mlčala som. Akosi sa mi nechcelo hovoriť tieto otrepané frázy, na ktoré nie som ani ja sama zvedavá, keď mi je najhoršie. Práve preto som zvolila iný postoj. Povedala som jej, že má na výber. Zostať, alebo odísť. Avšak, ak sa rozhodne zostať musí ešte predtým prehodnotiť svoje vlastné reakcie na jeho správanie. Ako reagovala, keď nastal problém? Ako sa správala, keď pre ňu konečne niečo malé spravil? Dala mu priestor, alebo stále robila viac a potom mu to vyčítala? Kedy sa to celé medzi nimi vytratilo? Čo by mala zmeniť ona a čo on? Vedia si obaja predstaviť byť pri sebe v dobrom aj zlom? Tých otázok bolo viac, ale podstatný je pohľad a odstup. Náš, tvoj, môj, jej a nakoniec jeho.

Musíme si prestať namýšľať, že sa všetko len tak stratí, že sa niečo len tak zmení a že zázrak to napraví. Nie. Len ty a on. Vy ste tí, ktorí to pokazili a tak sa pustite do rekonštrukcie. Lásky, vzťahu, manželstva. Žiadne dieťa to zrazu nezachráni, žiadny prsteň, žiadne sny, či prosby. Nenamýšľajme si, že sme dobré ženy a preto musíme trpieť. Ani ja a ani ty nie sme dokonalé. My tiež vieme reagovať neuvážene, sme náročné a nesprávne si vyberáme. Prevezmime konečne zodpovednosť a prestaňme čakať, že z „osla sa stane kôň.“ Milujme to, čo sme si vybrali, alebo to kompletne zmeňme.

Je to na tebe, či už si myslíš, že si dobrá, alebo zlá žena. Vždy to bolo na tebe.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Peniaze na reformu školstva v rozpočte nevidno

Školstvo je v rozpočte málo ambiciózne.

DOMOV

Nishita oslobodili, podľa sudcu konal v nutnej obrane

Verdikt padol v kauze smrteľného pobodania.


Už ste čítali?