Oplatí sa veriť v Boha?

Autor: Dominika Dongova | 27.2.2019 o 7:09 | Karma článku: 4,74 | Prečítané:  1965x

Dlho som rozmýšľala, či vám o tom napíšem a nakoniec som sa rozhodla, že áno. Nebude to však o tom, aby som ťa presvedčila, skôr ukázala ten iný, môj pohľad na vec.

Keď sa ma dnes ktokoľvek spýta, či verím v Boha a ja odpoviem, že áno.. nasleduje buď rýchle pousmiatie sa, prednáška o tom, aká je Cirkev zvrátená, ironická poznámka, aká som naivná, alebo len ticho a pokračujeme v rozhovore. Nikoho nechcem za to, čomu verí, alebo neverí súdiť, len sa chcem s tebou podeliť o moju skúsenosť s ním. Pár dní dozadu som niekde čítala, že by sme nemali dovoliť, aby nám jedna zlá návšteva kostola, alebo skúsenosť zničila vieru v Boha. Je to predsa taký istý nezmysel, ako keby po jednej zlej skúsenosti so zlým jedlom, prestaneme jesť. :)

Áno, bola som vychovávaná vo viere, ale tak ako asi každému mladému človeku sa mi dvakrát nechcelo chodiť v nedeľu do kostola a na omši som zaspávala a občas to bola poriadna nuda. To je jedna veľká pravda. Avšak všetko sa zmenilo, keď som odišla na vysokú školu. Zrazu to už nebolo o tom, čo musím, ale čo chcem, keďže som bývala sama. A vtedy to všetko u mňa začalo. Vždy keď som mala pred ťažkou skúškou, alebo blbé obdobie, tak som sa vybrala do kostola. Mimo omše. Len som si tam sadla, rozmýšľala, prosila a modlila sa. Takto som si postupne vybudovala nejaký zvyk a vždy keď som o niečo prosila, tak sa to tak akosi stalo. Moje okolie sa vždy len bavilo na tom, že čo si poviem, tak si akosi privolám, alebo mám len „sakra“ šťastie. Ja som však vedela, že odpoveď je tam hore.  

Mne osobne viera v Boha priniesla vždy akýsi pokoj v tomto uponáhľanom svete. Časom som však začala aj ja sama mať horšie obdobie a aj ja sama, keď mi niekto zomrel, alebo som niekoho stratila som sa hnevala, ako to mohol Boh dopustiť? Prečo nefungujú veci tak, ako chcem? Prečo s nami ľudia nemôžu zostať večne? Stále tie otázky: "Prečo a Prečo vlastne ja?" A vždy, keď to bolo náročné, alebo som chcela s niečím, čo sa mi nedarilo skončiť, on ma podržal. Buď sa na mňa usmialo malé dieťa na ulici, alebo ma objala klientkina dcéra, či syn, alebo mi napísal môj čitateľ, či čitateľka. On mi vždy ukázal, že to ešte nie je koniec. Boh nechce, aby sme trpeli, len chce, aby sme pochopili, že láska by mala byť akousi našou prioritou. Ty sa možno pýtaš, kde teda je tá tvoja? Ak o ňu už toľko prosíš a nič? Na toto som našla tiež odpoveď. Keď Boh vidí, že sa na niekoho príliš upneme a postavíme si ho na vyššie miesto, ako máme Boha, vtedy zrazu tento človek z nášho života odíde. Alebo sa s nami rozíde, alebo ho stratíme. Ja sama si myslím, že je to preto tak, lebo on by mal byť na prvom mieste a tým pádom by nám všetky vzťahy fungovali. Lebo by sme si nikoho neidealizovali, ale brali ho takého, aký je a boli by sme vždy pripravené ho nechať ísť. Lebo skutočná láska sa vždy vráti späť a prežije všetko, ale vzťah, ktorý by nám zničil budúcnosť, alebo by sme pri ňom zabudli na toho hore bohužiaľ fungovať nebude. Niekedy preto to, že niekto odíde nemusí byť konečný stav, ale priestor na to, aby sme sa zmenili my samé a zmenili celkový postoj k tomu, čo dávame a za akú cenu to dávame.

Priznám sa, že mi vadí, keď mám ťažšie obdobie a niekto mi začne hovoriť, že sa to deje pre moje dobro a že každá aj zlá situácia ma formuje. To sa nepočúva ľahko, napriek tomu viem, že je to pravda. Každý vzťah nám niečo dá a niečo vezme - a pokiaľ sa vieme poučiť, tak nakoniec nedostaneme len správneho partnera, ale hlavne my samé sa staneme správnou partnerkou a manželkou pre muža.

O jeho existencií ma tiež uistila jedna moja kamarátka, ktorá chcela ísť na potrat, lebo zistila, že čaká choré dieťa. Hovorila som jej, aby nešla a že sa za bábo budem modliť. Nechala si ho a dnes má zdravého ročného chlapca. Sama tomu neverila. Každý sa môže mýliť, každý môže zlyhať, každý sa môže ocitnúť na pokraji zrútenia, či zúfalstva, avšak, ak nájde vieru vždy sa z toho dostane. Bez tabletiek, bez závislostí, len tomu musí naozaj veriť a hlavne niečo v živote zmeniť. Boh nefunguje tak, že daj mi toto a potom v teba uverím, ale tak, že verím ti a preto idem spraviť to, čo je v mojich silách a ostatné nechám na teba. On vie, čo potrebujeme. Čiže ak nám niečo nedá, alebo to nedopustí je to pre naše dobro.  Za jeho naj dielo pokladám to, že dvaja ľudia dokážu stvoriť z „lásky“ dieťa. Ten malý človek, ktorý je super čistý a nevinný je pre mňa dostatočný dôkaz.  

Link na moje najnovšie video tuhttps://www.youtube.com/watch?v=m0tReuQ55so&t=1s

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Obžaloba Threemu o vražde nespomína, môže to byť taktika

Obhajcovia budú komunikáciu ďalej spochybňovať.

Dobré ráno

Dobré ráno: Kočner sa po vražde Kuciaka rehotal

Čo si písali Kočner a Zsuzsová v čase vrážd Kuciaka a Kušnírovej.

Autorská strana Samuela Marca

Šokujúce: TA3 nie je spravodajská televízia (píše Samo Marec)

"Poznáte ich po TA3," povedal by Matúš.


Už ste čítali?