Je smutné, že v poslednej dobe dostávam od vás stále viac a viac správ týkajúcich sa rozchodu, rozvodu a problémov, ktoré nedokážete s mužom, či ženou vyriešiť. Tak veľa ľudí túži po láske a zároveň tak veľa z vás o lásku denne prichádza. Je to naozaj potrebné a prečo je to tak?
V čom spočíva problém a čo dokáže veci medzi vami zmeniť a napraviť?!
O tom, že vzťahy bez rešpektu, úcty, lásky, úprimnosti, pozornosti, či iných dôležitých vecí jednoducho nefungujú som písala už veľa. Dnes sa však chcem zamerať na niečo iné, čo možno prehliadame. Je to váš rebríček priorít a hodnôt, ktorý určuje viac, ako si možno myslíte. Za mojich viac ako 9 rokov pozorovania, písania, čítania, riešenia vzťahových problémov som si všimla, že veľké percento nefungujúcich vzťahov malo jednu spoločnú vec.
Muž, či žena si svojho partnera, či partnerku postavili na najvyšší piedestál života. Jednoducho sa pre nich stal ich partner tým najdôležitejším článkom života, ich „bohom“, človekom, bez ktorého nedokážu fungovať. Hoci sa to na jednej strane zdá ako správna vec - pokiaľ samozrejme hovoríme o oddanosti v manželstve. Lebo aj v Biblii sa píše, že muž opustí svoju rodinu, pripúta sa k manželke a budú dvaja v jednom tele. Avšak nie je to myslené tak, že pre teba prestane existovať celý svet, tvoja práca, tvoje záľuby a samozrejme Boh (ak v neho veríš). Tvoj partner, či partnerka sa nemôžu a ani nesmú stať tvojim jediným naplnením a jediným svetlým bodom, bez ktorého nedokážeš žiť. Nemala by si sa na žiadneho človeka sústrediť natoľko, že zabudneš na svoju vlastnú podstatu a svoj vlastný život. Nie, nehovorím o sebeckej láske a o tom, že ty by si mal, či mala byť prvou a jedinou prioritou pre seba, to nie. Hovorím o tom, že je dobré a potrebné mať niekoho ešte vyššieho (ja osobne Boha) a tým pádom si „nezboštiť“ partnera. Hoci je láska akokoľvek silná a intenzívna, nemôže nás pripraviť o zdravý rozum a život. Keď počujem, že si ľudia po rozchode chcú siahnuť na život a život pre nich stratil hodnotu, je to viac ako smutné. Aj keď je tá bolesť určite neznesiteľná. Partner/ka nemôže byť tvoj život.
Pretože práve to, že si našu polovičku postavíme na najvyššie miesto, nás zrazu začne istým spôsobom oberať o vlastnú slobodu. Už si ani nepamätám koľkokrát boli vaše správy o tom, ako ste sa všetkého vzdali kvôli mužovi, ako ste svojej žene dali všetko a predsa odišla, ako ste sa snažili žiť presne podľa jeho, či jej predstáv a nakoniec si našla niekoho, kto sa ku nej ani zďaleka nespráva tak starostlivo ako vy. Ako chcel od vás, aby ste bola taká, ako na začiatku. Ako vás zmenila a potom vás jedno ráno prestala milovať. Tých smutných príbehov je každý deň stále viac, ale len preto, že sme si z ľudí a našich partnerov spravili „bohov“ bez ktorých nevieme a nechceme fungovať. Poznám niekoľko úspešných ľudí z radov mojich čitateľov, ktorí sú skvelí v podnikaní, ale keď ide o lásku nevedia si dať rady a hoci je prirodzené, že po láske túžia, lebo každý z nás chce byť milovaný – nemožno veci preháňať. Láska je krásna, skvelá, dokonalá vec a keď ju máme život je akosi krajší a ľahší - napriek tomu nesmieme stratiť hlavu a pohľad na realitu.
Miluj svojho partnera aj partnerku, ale nikdy túto lásku nezmeň na posadnutosť, či závislosť, ktorá ťa skôr či neskôr pripraví o slobodu. Akonáhle sa staneš závislou od nejakej osoby, začneš sa správať inak a zo strachu, aby si o tú osobu neprišla strácaš seba. Hoci je to náročné, zostaň tou ženou a ty tým mužom, ktorí ste boli na začiatku. To, že sa počas života meníme je prirodzené, avšak ja hovorím o tvojich záľubách o tom, čo ťa baví, o hodnotovom rebríčku, o vnútornej slobode a o názoroch. Nikdy nemeň svoju podstatu len preto, aby si sa niekomu zapáčil/a, aby ťa niekto viac miloval. To je rovnaký nezmysel, akoby chcel lev „randiť“ s líškou a tak sa zmení na lišiaka. To určite nie. Lev bude vždy levom a líška líškou. To, čo ich spája bude láska a nie niečo čo nasilu vytvoria, či sa na to posadnuto pripútajú len preto, aby sa sebe zapáčili navzájom. Priblížiť sa tomu druhému ako k človeku a partnerovi je iné - zmeniť sa je neprirodzené. (Jediná zmena by sa mala týkať našich zlozvykov, či závislostí, ktoré ničia nás, naše zdravie, či ktoré ubližujú okoliu.) Milujme prirodzene a nebuďme závislí. Dajme slobodu a dôverujme. Keď ten druhý napriek tomu, že má na výber zostane, znamená to, že chce a nie, že musí. A to, že chce, slobodne - je tá najkrajšia vec, ktorú ti môže dať. Svoje ÁNO.
P.S. Je jedno, či ste iní - rovnaká láska vás spája a možno aj kvôli tej rozdielnosti ste sa predsa do seba zaľúbili.
