Nový vírus a naše vzťahy. Toto ma prekvapilo...

Autor: Dominika Dongova | 18.3.2020 o 14:14 | Karma článku: 5,92 | Prečítané:  1987x

Som si istá, že každý z nás počul za posledné dva týždne slovo „koronavírus“ tisíckrát, ak nie aj viac. Pýtate sa ma v správach ako sa mám, či som v poriadku a čo si o celej veci myslím. Preto som sa rozhodla napísať nový článok.

Hneď na začiatku upozorňujem, že je to môj osobný názor, nič nespochybňujem, nič nezľahčujem, nesnažím sa meniť niekoho názor a nie som lekár. Avšak som slobodná bytosť, rada a často sa zamýšľam nad životom, milujem ľudí a zaujíma ma, prečo sa veci dejú tak, ako sa dejú.

Ako všetci viete, som veriaca. Povedať, že verím Bohu je dnes akýsi druh „naivného rebelstva“, napriek tomu verím. Môžem s istotou povedať, že to, čo dnes mám, kde som, čo robím a vlastne celý môj život nie je iba o tom, že si idem vždy za svojím, ale o tom, že niekto za mnou tam hore stojí. Keď som v minulosti prežívala niečo ťažké, hnevala som sa na Boha a až neskôr som pochopila, že to, čo sa mi vtedy nepodarilo, alebo s tým, kým som v živote nebola, bolo pre mňa obrovským požehnaním. Nechcem si ani predstaviť, kde by som bola dnes, keby je všetko podľa toho, čo som chcela. A preto ďakujem. Avšak vráťme sa k tomuto novému vírusu. Novému celosvetovému problému, ktorý nám berie zdravie, blízkych a priniesol obrovský strach aj tomu najodvážnejšiemu človeku.

Kto z nás si môže povedať, žil som dobrý život? Som bez viny? Nikdy som nikomu neublížil? Staral som sa o blízkych, prírodu, zdravie? Som dokonalým človekom?! Ja určite nie.

Boh vidí, ako ďaleko sme zašli v našich životoch, rozhodnutiach a vzťahoch. Ako si každý hriech ospravedlníme, pousmejeme sa, ako sa hráme s našim egom a myslíme si, že môžeme všetko. Dlho sa na to celé pozeral, ale nedá sa žiť večne bez pokory a bez akejkoľvek ľútosti nad tým, čo ničíme. Ani rodičia nedovolia svojmu dieťaťu, robiť si, čo chce, ale to neznamená, že sú zlí, ale, že chcú dieťa vychovať. Za každou lekciou je obrovská dávka lásky. Od viacerých ľudí som dostala podnet a otvorila si Bibliu, kde sa píše:

„Ak uzavriem nebesá, že nebude dažďa, alebo ak prikážem kobylkám, aby vyžrali zem, alebo pošlem na svoj ľud mor a môj ľud, ktorý sa volá mojím menom, sa skloní a bude sa modliť, bude hľadať moju tvár a odvráti sa od svojich zlých ciest, ja vypočujem z neba, odpustím ich vinu a ich zem uzdravím.“ (2KRN 7,13)

Keď sa pozrieme na Január 2020 - požiare v Austrálii, Február 2020 - premnoženie kobyliek v Afrike, Marec 2020 - Koronavírus. Je to náhoda? Či myslíš, že do Biblie to teraz niekto narýchlo dopísal? Konšpirácia? Klamstvo? Nech si myslíš už čokoľvek, ja cítim, že zlo sa nedá robiť večne. Niekto nás musí zastaviť. Každý z nás by mal poznať hranice a vedieť, kde končí jeho sloboda a začína sloboda druhého človeka. Vedieť, že prírodu zaťažovať večne nemôžeme.

A čo to má spoločné s našimi vzťahmi? Viac, ako si možno vieme predstaviť. Sama sa čudujem, koľko času mám zrazu na svojich blízkych, na rozhovory, na telefonáty, na to, čo som vždy odkladala. Zrazu zisťujem, koho mám vlastne po svojom boku, spoznávam ľudí, akí naozaj sú. Som milo prekvapená z kamarátov, o ktorých som ani netušila aké obrovské srdce majú a naopak sklamaná z tých, ktorí si napriek ťažkému obdobiu neuvedomia, že je čas na POKORU. To pre nás cudzie slovo.
Aj ja sama mám čo robiť niekedy, aby som sa len ticho pokorila a prestala si myslieť, že záleží iba na mojom šťastí. Sme len ľudia, ale zároveň sme ĽUDIA. Toto obdobie je ideálne na to, aby sme okrem starania sa o svoje zdravie, umývania si rúk, brania zodpovednosti za druhých ľudí, pomoci našim najbližším – aby sme sa zamysleli nad sebou a svojím životom. Naozaj žijeme tak ukážkový život, aký prezentujeme, alebo máme ešte čo na sebe meniť?

Teraz viac ako kedykoľvek predtým trávte doma zmysluplný čas so svojou láskou, manželom, manželkou, rodinou, deťmi, s tými, ktorí vás roky potrebovali a vy ste na nich nemali čas. Lebo život. Lebo povinnosti. Zastavte sa, prestaňte o dušu upratovať, prestaňte sa sťažovať, čo všetko nemôžete, ale ďakujte za to, čo máte. Za to, čo môžeme. Teraz je čas na to, aby ste spoznali členov svojej rodiny, aby ste sa milovali tak, ako nikdy predtým a aby mala vaša polovička pocit, že jej rozumiete a naozaj ju počúvate. Vypnite aspoň nachvíľu všetky správy, zabudnite na strach a poďakujte Bohu za to, že ste zdraví, proste za tých, ktorí nemajú toľko šťastia, alebo majú slabšiu imunitu a hlavne berte ohľad na každého okolo vás.

Tam vonku vidím v poslednej dobe iba oči, keďže zvyšok si všetci poctivo a zodpovedne zakrývame. Tak dbajte na to, aby tie oči neboli plné strachu (lebo, čo sa má stať sa stane), ale viery a nádeje v lepšie dni. Všetko robte s láskou a život okolo sa zmení. Teraz je to, za čím sme sa naháňali nepodstatné, hlavný je čas po boku človeka a ľudí, ktorých milujeme. Držte sa. :)

Ak si ešte nevidel/a moje posledné video: https://www.youtube.com/watch?v=ddTWV7M9Blc&t

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Rozprávky SME

Tri citróny (číta Robert Roth)

Klasické rozprávky (nielen) pre vaše deti.


Už ste čítali?