Video, ktoré úplne zmenilo môj pohľad na život

Autor: Dominika Dongova | 5.8.2020 o 19:59 | Karma článku: 6,50 | Prečítané:  2106x

Včera večer som náhodné na youtube natrafila na jedno video a uvedomila som si, že to, aký život som doteraz aj ja sama viedla je načase zmeniť.

Poznáte ten pocit, keď si myslíte, že váš život a rozhodnutia sú v pohode, keď sa naivne presviedčate o tom, že ste celkom dobrým človekom a že okolo vás sú predsa len horší ľudia, takže čo tam po jednom klamstve, po ohováraní, po nedodržiavaní toho, čo sa píše v Biblii. Sme len ľudia, alebo? Veď máme slobodnú vôľu a môžeme si robiť čo chceme, ako chceme a s kým chceme. Naháňame sa za úspechom, peniazmi, chorými vzťahmi, sme závislí na partneroch, ubližujeme si navzájom, máme pocit, že vieme všetko, zaslúžime si všetko a veda je všemohúca. Až dokým sa nám niečo vážne naozaj nestane. Dokým neochorieme, alebo...

Podobné „vytriezvenie“ zažil len 25 ročný chalan (Josh) vo videu, ktoré som videla. S vysokou teplotou ho otec vzal do nemocnice, kým v aute nezačal upadať do bezvedomia a začal sa bezdôvodne vyhrážať otcovi, že ho zabije. Keďže otec bol veriaci, vedel, že to je od zlého. Jednou rukou sa nad ním modlil, druhou šoféroval a po chvíli chalan úplne odpadol a ocitol sa v pekle. Nebola to žiadna rozprávka, ani halucinácia, lebo videl ako jeho duša opustila telo a on padol rovno do pekla. Sila bola, že sám priznal, že pád do pekla bol veľmi rýchly a krátky. Žiadne dlhé ceremónie, iba peklo. Povedal, že nikdy nezažil taký nechutný pocit zo seba a z toho, čo robil. Pretože práve tam mu boli ukázané všetky jeho hriechy, všetko zlé, čo kedy spravil, nedalo sa tam dýchať, hoci žiadny oheň okolo nebol a mal obrovský smäd. Otec sa nad ním zatiaľ v aute neprestal modliť, aj keď videl ako skolaboval a tak sa jeho syn po istej ťažkej chvíli plnej strachu a beznádeje blížil k nebu. Vďaka otcovým modlitbám a viere. Povedal, že rozdiel bol v tom, že cesta do neba nie je krátka, ako pád do pekla, naopak oveľa dlhšia a náročnejšia, ale je to to najlepšie, čo sa nám môže stať. Vraj, keď tam už bol cítil úplne šťastie, úplne naplnenie a nekonečnú lásku. Nedá sa to porovnať s ničím, čo nás urobí na chvíľu šťastnými tu na zemi. To, že cítil, že je úplne naplnený a šťastný bolo to, za čím sa všetci tu na zemi naháňame. Za šťastím, za úspechom, za niekým, kto nás urobí šťastným, ale reálne to nedokáže nikto iba Boh. Či už si to priznáme, alebo nie. Viera možno nepatrí medzi najväčšie trendy dneška a byť dobrým je predsa nuda, ale je to tak. On jediný je ten, ktorý nám dá kompletnú lásku, šťastie a naplnenie len kvôli tomu, že nás naozaj miluje. To všetko, ak mu zostaneme verní.

Video je dlhšie, ale najpodstatnejšie sú tri veci:

1. Krátke a rýchle cesty nevedú vždy na tie najlepšie miesta. Tak, ako krátky, rýchly pád do pekla. Dnes chceme všetko hneď a odmietame čakať a potom sa to odrazí na kvalite. Pravdou je, že všetko rýchlo a zvláštnym spôsobom nadobudnuté, vieme rovnako rýchlo stratiť. Ani rozprávať sme sa nenaučili za jeden deň. Všetko kvalitné si vyžaduje čas a úsilie.

2. Ak nevieme ako ďalej, blúdime, sme nešťastní, hľadáme niečo, alebo niekoho, kto urobí náš život kompletným, otvorme oči a uvedomme si, že jedine Boh je ten, kto to dokáže spraviť. Žiadny iný človek. Iba Boh. Jeho vlastne akoby hľadáme celý život, aj keď si to priznať nechceme, nevieme, alebo možno len odmietame. Z princípu.

3. Tak, ako veľmi veríme, že všetko sami dokážeme, že zajtra vstaneme z postele, alebo, že stolička, na ktorej možno teraz sedíme nás udrží, minimálne tak skúsme veriť Bohu. Ako to, že veríme materiálnym veciam, prázdnym sľubom, našim predstavám a Bohu, ktorý nás stvoril veríme iba ak sa dejú veci presne tak, ako chceme? Alebo radšej neveríme vôbec?

V Biblii sa píše, že keby sme mali vieru iba ako malé horčičné zrnko, tak by sme dokázali aj hory prenášať. Ale nie vieru typu, aaaale veď chodím do kostola, veď žijem v pohode život, nie to nestačí. Naozajstnú vieru v Boha, jeho lásku, v Božiu vôľu a v to, že on chce pre nás vždy len to najlepšie.  Tú treba žiť každý deň, nie len keď sa nám chce. Niekedy je to náročné, sama to poznám, niekedy nám to poriadne lezie na nervy, niekedy nevidíme zmysel, ale nakoniec je to to najlepšie.

Odporúčam si pozrieť celé video a spraviť si vlastný názor. Ja sama nie som ani náhodou ukážkovým človekom, ja sama robím chyby, napriek tomu sa snažím hľadať pravdu a byť lepšou. Lepšie neskoro, ako nikdy. Dnes už viem, že je načase usporiadať si priority a hodnoty. Teraz a dnes, nie až zajtra. Lebo peniaze, ľudia, či iné vedecké vychytávky si so sebou na druhú stranu nevezmeme a ani náhodou nás od pekla nezachránia. Nikdy nevieme, kedy sme tu naposledy. My ľudia máme strach zo smrti, ale ako povedal Josh vo videu, nemali by sme mať strach, že náš život skončí, ale mali by sme pracovať na tom, kde nakoniec skončíme..

SPOMÍNANÉ VIDEO: https://youtu.be/2IXMaFXAx1A

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Minúta po minúte: Covid-19 má ďalšiu obeť, biskupom sa nepozdáva zákaz bohoslužieb

Kňažko je s Covid-19 v nemocnici, odhalili nové ohnisko nákazy v Humennom.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Možno sme sa so semaforíkmi mali hrajuškať

Slabým miestom zákazov je to, čo pri nich chýba.


Už ste čítali?