a zaujimave je aj to, ze som este nikdy (resp. nepamatam si :D ) necital podobny clanok od muza ... ja sam by som nieco podobne ani nedokazal napisat, asi preto,ze nemam ziadne ruzove predstavy, "poziadavky" a ocakavania ako ma autorka blogu ... nastastie u vecsiny zien sa lietanie v oblakoch so zvysujucim vekom vytraca. Ja osobne preferujem realitu, ale kto chce kam pomozme mu tam ;)
ja svoju ženu nemilujem... a to sme spolu uz vyše 18 rokov. No je to zaujímavé zistenie, každopadne. Autorka napísala síce krásny článok i láske a milovaní, ale je to skôr článok vhodný do sci fi. Alebo aby som nebol za hlupáka do extra, super romantického článku. Romantické filmy často bývaju akoby vystrihnuté z reality a sú iba akýmsi odleskom skutočného života. Muž a žena môžu očakávať od druhého, že im bude plniť to čo im na očiach uvidí, ale aj keď to náhodou nedostanú, tak budu partnera milovat aj dalej to je láska . Ak chcete ako vyzerá láska odporúčam si prečítať hymnus na lásku. Rad by som videl ako bude táto mladá dáma rozprávať o láske za 20 rokov v manželstve s dvoma troma detmi. Želám jej samozrejme vela štastia do ďalšieho života
Milujem svoju ženu a som dosť výrečný, teda dokážem svoje myšlienky a názory dať do písanej podoby. Nikdy mi ale nestačia slová, ktoré by presne vystihli môj pocit za slovami MILUJEM SVOJU ŽENU! Ak by to malo byť prirovnanie k niečomu, tak našiel som svoj pokoj, pretože som bol nepokojný celý život v duši, kým som ju nestretol... Povedal som si, že môžem pokojne zomrieť, pretože som pochopil, pre koho som sa narodil. Naším stretnutím všetky ostatné ženy prestali pre mňa existovať, čo bolo pre mňa pred tým nepredstaviteľné. Jej šťastie je aj mojím, pretože ho veľmi potrebujem! Vzájomná láska je ako výhra v lotérii, pretože sa pritrafí málokomu a preto si ju treba vážiť a chrániť!
Som vari preto „pod papučou“, keďže plním ženine priania? Názor si urobí každý sám. Nikto sa nevleje do mojej kože, neprežije moje pocity a neobuje si moje topánky, aby prešiel cestou, ktorá je určená pre mňa. Autorke želám zo srdca všetko dobré a partnera, s ktorým bude šťastná = dokážu sa navzájom urobiť šťastnými.
Velakrat som ju isiel odniest domov ak mali damsku jazdu, na koncerty, ktore mna az tak nezaujimali som s nou isiel ak nemala po ruke kamosa/kamosku, ktorym by sa to pacilo viac. Bol som rad ak bola stastna. a nebola to otazka sluhu. Samozrejme to fungovalo aj naopak. Niektore zaluby sme mali rovnake a ine nie. ved nic neobvykle. Nikdy som nebol kavickar, ale ona ju mala rada, tak som chodil pit caj, aspon sme spolu sedeli a kecali :) Stalo sa samozrejme, ze clovek mal zlu naladu a neslo vyhoviet za kazdu cenu. No dokazali sme sa pochopit.
Vedel som kedy je jej zle a potrebuje povzbudit. Vedel som s cim ju rozosmiat, ked sa smiala to som mal najradsej. Uz pocas studia som pomahal co som vedel, bakalarka, diplomovka, po skole som pomahal s robotou, pretlacit sa, stale podporit v tom neh robi to co ju bavi a aj jej to ide vyborne.
Po 5 rokoch jasne, ze uz to nebol taky rocknroll ako prve mesiace, zmenili sa priority a hodnoty ktore si clovek cenil Nemal som ruzove okuliare, nemam uz davno 15 ani 25, no bol som stastny a velmi rad, ze mam ju, niekoho s kym si tak rozumiem ... bavili sme sa na obrazkoch a planoch ako by mohla vyzerat spolocna kuchyna, ako by sa mohli volat deti ... nikde sme sa vsak neponahlali. A teraz je to 6 dni, co sa so mnou rozisla, s dovodmi ze sama nevie co ma robit ani co dalej, len ze ju to nebavi a daco sa musi zmenit. Tak po 5 rokoch, z nicoho som dostal ladovu sprchu bez naznaku, zeby cosi take mohlo prist.
No tych 6 dni mi trva ako 2 mesiace.
Univerzalna formulka na to ako milovat urcite nie je, obcas ju treba skontrolovat a pripadne doplnit/upravit ingredienciu. No ja som si myslel ze uz som tu svoju zivotnu nasiel, no zjavne v nieco moja receptura zlyhala.
"Ak si vďačný za to čo máš, dostaneš ešte viac, ale ak nie si vďačný za to čo máš, bude ti odobraté aj to, čo máš." Možno si začal brať Váš vzťah ako samozrejmosť. Preto sa stalo to, čo sa stalo. Ale nezúfaj, vďačnosťou to vieš zvrátiť .....ak chceš ;-)
tot moj nazor a ak sa jeden z partnerov rozhodne vztah ukoncit tak nieto navratu spat, pretoze taketo rozhodnutie hlavne po 5 rokoch vztahu, je rozhodnutie dobre premyslene, dalej vyjadrovat tu svoje domienky, ze prave xLuigix by mal byt ten co vztah svojim konanim potopil, potom si Vesmirny manazer dobre neprecital/la jeho prispevok...
na knihy si treba davat pozor, neukryva sa v nich len ludske poznanie ale castokrat aj falosna nadej... treba sa v prvom rade riadit vlastnym srdcom a rozumom, nikto na svete nas nepozna tak dobre ako sa pozname my sami ...
že rozhodnutie po 5 rokoch je rozhodnutie premyslené ;-) Čo keď je to skrat? Pochybenie. Rozmar. Ťažko povedať, nie sme v jej topánkach...ani v jej vnútri, ani nežijeme jej život, takže nevieme prečo to urobila. Je to znovu len tvoj názor, tak ako ja mám svoj....verím že naše názory na tomto blogu nikto neberie ako dogmy, alebo ty áno ? ;-) Pozor na to!
Láska a vďačnosť sú rovnaké všade na svete, či budeš číňan, američan, róm, alebo jamajčan, alebo aj indián....preto tvrdím to čo tvrdím, a keď jej dávaš málo, aj tvoj život podľa toho tak vyzerá....
Možno si robil niečo zle, možno ona nedokáže oceniť to čo má. Kvôli chýbajúcim 10 percentám zahodila 90% ktoré už nikdy nenájde. Možno musela malo investovať do vzťahu a tak sa jej prestal zdat cennym, lebo ned je nieco zadarmo bez úsilia tak to nemá hodnotu. A možno už ona nevydržala stáť na pol ceste k tebe a čakať kým sa k nej obrátia a naplnia jej potreby.
Zdá sa, že ste si nedokázali povedať čo vás trápi. Možno ona hovorila ty si nepočul. Možno bola nemá a vzťah zomrel kvoli jej neschopnosti pomenovať sama v sebe čo chce a komunikovať to. Za to nie si zodpovedný. Možno. Možno. Možno. Dá sa pokračovať do nekonečna.
Mnoho ľudí povie, že si mal šťastie, že mala silu a morálku odísť a nezačala si napĺňať prázdnotu iným chlapom - poza tvoj chrbát. Niekto by povedal, že máš šťastie, pretože spojenie medzi vami skončilo. Niekedy sa spojenie nedari ukoncit a tak sa rana a bolest prehlbuje. Niekedy spojenie skoncit nemôže, a človek žije v bolesti aby neurobil bolest deťom. Niekto by teda povedal, ze máš stastie Tvoj rozchod je minulosť, ktorá skončila a môžeš ísť ďalej.
Tvoja situacia je tvoja a preto jedinecna a preto je jedno co kto hovori. Ostatní mozu len tak povrchne komentovať a v skutočnosti nic nechápať. A možno ž niektorých príbehov a komentárov si niečo vezmeš.
toľko sa toho už v histórii popísalo o láske a tento článok, hoc je bezpochyby príjemný pre oko, je ako vytrhnutý z kontextu už niečoho dávno napísaného. Dovolím si úvodom zasiahnuť protiotázkou - a kedy žena miluje muža? Je to len hra, či skutočná láska? Žena je majsterkou pretvárky, zahrá dokonca aj orgazmus. Vraj pre potešenie ega partnera, no iste, ale stále je to len hra. Akého muža žena dokáže ľúbiť? Toho, čo za ňou bude poslušne cupitať do divadla, čo ju bude stále voziť z práce domov, čo jej stále skladá komplimenty, kupuje malé pozornosti, vždy prisunie stoličku pri večeri... Omyl priatelia, žena sa istotne zamiluje do chlapa, ktorý bude drsný, silácky a možno trošku neohrabaný. Taký, čo nebude dokonalý, ale po každej hádke povie tie sladké slová "prepáč zlatko". Taký, čo po malom flirte s inou prehlási verejne "aj tak ľúbim iba teba"... Je škoda pokračovať, pretože čím väčší gangster, tým väčšie lákadlo pre každú ženu. Pre porovnanie, muž tiež neodolá uprieť zrak na zvodnú potvoru ;) Dosť bolo pokrytectva o unifikovaní toho dokonalého univerzála, keď aj tak všetci dobre vieme, čomu nakoniec podľahneme. Láska k životu snáď patrí, ale... zosaďme si tie ružové okuliare snov a pozrime sa realite do očí, pretože tá okolo tých krásne popísaných zamilovaných románov ani nechodila. Nech je šťastný ten, kto miluje. A obojstranne? No, to už je prepych :) ale aj to sa stáva. Na záver, neodpustím si citát, lebo vždy to už raz niekto povedal lepšie: "Láska je ako hra. Kto sa zamiluje ako prvý, prehral."
nie si ty náhodou programátor ;-) Tak ja Vám teda všetkým poviem, čo je skutočná láska....skutočná láska je bezpodmienečná, nedáva podmienky....jednoducho iba miluje toho druhého. Viete ako zistíte, či toho svojho partnera skutočne, ale naozaj skutočne milujete? Urobte si test. Predstavte si, že by týmto dňom váš partner zostal taký aký je, už nikdy viac by sa nezmenil, ani k lepšiemu, ani k horšiemu, nikdy sa už nič nové nenaučil, nezískal žiadnú novú zručnosť, neprečítal žiadnu knihu, jednoducho "zamrzne vo vývoji". Otázka znie. Chcete aj naďalej takého partnera aj do budúcnosti? Ak áno, tak potom ho skutočne teraz milujete. A ak by ste ho chceli upravovať, alebo akokoľvek vylepšovať, tak vtedy už podmieňujete.....a to už nie je láska....:-) To už je závislosť, kde si hovoríte,"Vtedy budem s tebou šťastná/ý keď ty sa zmeníš, tak a tak...". Bohužiaľ si veľa ľudí na svete zamieňa lásku so závislosťou, a niektorí v domnení že ľúbia, tak sa vlastne trápia....je to ale na dlhšiu diskusiu :-)
laska by sa nemala zovseobecnovat, pretoze kazdy clovek je iny, inak pocituje, inak svoje city prejavuje, preto sa partner hlada a nejaky cas to hladanie trva, dalej na lasku neexistuje "univerzalny test" :-) to o com tu pisem su vsak skusenosti, ktore clovek ziska, nie sa o nich docita, kedze teoria z knih sa velmi odlisuje od praxe a v ramci realnych zivotnych situacii nam do toho vstupuje aj nespocetne mnozstvo faktorov
este si dovolim podotknut, ze akekolvek skusenosti su dobre pre poucenie, ale netreba ich pasovat na "dogmu" a tak zaskatulkovat svoj zivot podla preziteho a uzatvorit sa pred skusenostami novymi
No dnešné ženy sa snažia dominovať vo vzťahu a mať plnú kontrolu nad chlapom a maximálne ho obmedzovať a riadiť jeho život podla jej predstáv a hrať na city ak nieje podla nej a robiť scény ak sa nemôže voziť na aute kedy a kam sa jej zachce , lebo si nikdy na žiadne nezarobila a nevie čo stojí benzín a prevádzka auta .Chlap má byť chlap tvrdý neodlomný , ale spoľahlivý zodpovedný ktorý chráni svoju ženu a deti a nepripustí aby sa im niečo stalo a nikdy by im neublížil .
Existuje percento dnešných žien, ktoré: - nemajú potrebu dominovať nad svojimi mužmi, pretože nie sú zakomplexované a nezávidia mužom ich penis, pretože sú so sebou spokojné - nemajú potrebu svojich mužov kontrolovať, maximálne ich obmedzovať, alebo riadiť (pretože sú vo vzťahu s dospelým človekom a nie s deckom), takže chápu, že ich manželia potrebujú aj čas pre seba (ísť na pivo, alebo na pár dní s kamarátmi na chatu, ...) -existujú ženy, ktoré si na auto sami zarobili a sú si vedomé čo stojí jeho prevádzka, údržba atď., preto nerobia scény ak treba riešiť rozpočet domácnosti a robiť patričné a nutné škrty - ženy, ktoré chápu, že tak ako aj ony samé, tak aj ich polovička chce prísť domov, hodiť ťažobu dňa buchnutím dverí na dome za hlavu a ocitnúť sa v oáze rodinného pokoja Súhlasím s Vami že muž by mal byť mužom presne tak ako Ste opísal.
Zaujimavy pohlad