Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Najdôležitejšia „kvalita“ muža. Toto každá žena miluje.. (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

1 2 >

Hodnoť

 

Žena by mala rozprávať, len vtedy, keď ju o to požiadame.
 

Prastará múdrosť vraví:

"Neprerušuj ženu keď mlčí."
:-)
 
Hodnoť

 

Najdôležitejšia vlastnosť muža? Dominika, však sa okolo toho nemusíte motať. Predsa to je Visa Platinum.
 
Hodnoť

Doba je taká?

"Doba je taká, že sme všeobecne všetci radi, ak naše zodpovednosti presunieme na niekoho iného. Sme radi, ak nemusíme byť zodpovední a radšej si vyberieme ľahšiu cestu plnú zábavy a pôžitku".

Ono sa každá generácia rada vyhovára na dobu. Lenže tú dobu si vyrobili tí, čo v nej žijú. Neprišla sama od seba ako nejaký trest za to, že vôbec žijeme.

Neviem si predstaviť, že by som svoju zodpovednosť napr. v rodine presunula na niekoho iného, hlavne preto, že toho iného mám rada a asi by som mala výčitky. Zodpovednosť má mať každý svoju a s ňou si poradiť a neprenášať. To sa vôbec nevylučuje s tým, že človek si pri tom užije aj kopec zábavy:)

Ak sú teraz mladí muži takí ako si opísala, Dominika, tak na tom majú rovnaký podiel mladé ženy. Kto asi im robil tú kamarátku s výhodami?
Keď si to otočím, tak tie mladé ženy zas majú kamarátov s výhodami.
Je to obojstranné.

A ešte predsa len obhájim aspoň istú časť mladých mužov - ja poznám celkom dosť takých, ktorí sú aj zodpovední a berú ženu so všetkým, čo k tomu patrí, nielen ako kamarátku s výhodami. No ale to si hovorím tuším odjakživa, že na mužov som mala v živote šťastie. Nemyslím len na tých, s ktorými som mala alebo mám vzťah (áno, aj silný priateľský bez výhod:) ), ale aj tých, ktorých som mala možnosť spoznať bez nejakého extra vzťahu.
 

 

Janka, s tým tretím odsekom môžu súhlasiť iba silné povahy. Keď ono je to také ľahké, všetky svoje neduhy, problémy, prúsery, atď., hodiť na plecia niekoho iného. A čáry - máry fuk, ja som ten dobrý bezchybný, nehádžte do mňa kameňom, lebo ja som predsa nehodil.

A "silný priateľský vzťah bez výhod", hm, tiež pre väčšinu nepochopiteľné. Jéjda, ako hovorí legenda tunajších diskusií: "Bože, aký som nechutne patetický a citlivý". :-)
 

Priznať, že je nejaký muž

mojím priateľom, je dnes dosť ošemetné, oggir. Žijeme v "dobe", keď hocikto svojho partnera, s ktorým žije, aj má deti, predstaví ako svojho priateľa. Sa čudujem, že dnešná "doba" ešte nenašla na to nejaký iný výraz, keď už je to dnes taký bežný jav. Lebo priateľ je predsa priateľ. A nie ten, s kým žijem, spávam, vychovávam deti. Isteže aj ten môže byť priateľom, ale hlavne je to životný partner. Preto sa k slovu kamarát alebo priateľ pridáva to "s výhodami", lebo to je už taký priateľ, alebo len kamarát, s ktorým aj spávam. Len tak z kamarátstva, vieš? Keď už s ním bývam alebo mám aj deti, je to už priateľ.

Ináč, medzi nami, poznám aj také vzťahy, že manžel bez výhod:) Alebo aj manželka.
 

V minulosti

sa muž a žena, ktorí spolu žijú, ale nie sú zosobášení, nazývali druh a družka. Myslím, že to bol aj právnický termín používaný v zákonoch.
 

 

To je pravda. Akurát mi tam chýba pomenovanie pre ten spoločný pár. Manžel a manželka sú manželia. Z toho vyplýva, že druh a druh sú súdruhovia, družka a družka sú súdružky. Ale druh a družka?
 

oggir,

trochu si ma predbehol s tým súdruhom a súdružkou:)
Prišla som udýchaná z plnenia si povinností v rámci svojej osobnej zodpovednosti a nestihla som prečítať celú diskusiu a preto som sa aj zmienila o súdruhoch a súdružkách.

A teraz zas idem zodpovedne pokračovať. Môj manžel sa rozhodol, že si vymaľuje svoju pracovňu, mne sa ušiel len detail: postarať o recykláciu toho nepotrebného. Tak obieham knižnice, antikvariáty a po tých kolečkách končím na zbernom dvore, ovšem až po odstránení tvrdých dosiek z kníh. A to som si mohla užívať zábavu a pôžitky a zodpovednosť preniesť na ... ahá! Kam a na koho ...?

Dominika, nabudúce, prosím, určiť trochu presnejšie, kam a na koho a ako ďaleko a za koľko sa dajú prenášať zodpovednosti. Ja ich mám momentálne okolo 100 kg:)
 

Áno, to bolo voľakedy,

dnešný občiansky zákonník to už nepozná. Keby sa schválil zákon o registrovanom partnerstve, tak by to vyriešilo nielen homosexuálne páry, ale všetky, ktoré nie sú zosobášené.
Dnes už slovo druh, družka neznie nejako sympaticky, lebo bolo odvodené od súdruh, súdružka:)
 

 

Suhlasim s tym, ze delegovanie zodpovednosti je mor. Mam vsak k zodpovednosti (mladych) a dobe jednu fakticku. Dost velky vplyv na to, ako sa chlap sprava k zenam, ma jeho matka a otec a to, ako je vychovavany. Netyka sa to len muzov, ale samozrejme aj zien. Zatial co nas, starsie rocniky sekali vsetci od rodicov, ucitelov, az po fararov a tajomnikov strany ;), co vyrazne posunulo nase ega, mieru hanblivosti, a.t.d. do tych spravnych medzi, dnesni synacikovia a dcerenky vyrastaju dost casto ako "korunni princovia a princezne", silne individuality, vsetko mozu a preto aj vsetko robia... Aby som pravdu povedal, ja im to vobec nezavidim a povazujem to pre nich za velmi smutne. Znakom silnej individuality je totiz vyssia miera nekompatibility s okolim. Toto moze byt prinosom a vyhodou (ak je okolie skrz na skrz primitivne, zle, a.t.d.), ale v normalne fungujucej spolocnosti je to skor na skodu, lebo individualita je chytena do pasce a nie je v jej silach vytvorit fungujuci vztah so vsetkym co k nemu patri (prisposobenie sa, tolerancia, a.t.d.) a tak su vztahy cim dalej tym viac take "podenkove"... A "podenkove" manzelstva, ktore produkuju deti, to je uz uplna katasrofa, lebo tam nemoze vzniknut ine ako patologicke prostredie v ktorom sa vyvyja detska dusa (dieta sa kupuje, namiesto aby sa vychovavalo, a.t.d..) "Kamarat(ka) s vyhodami" je v svojej hlbokej podstate velmi silny narek duse mladeho cloveka. Je to velmi, velmi smutne a nie je to len problem mladych, ale celej spolocnosti.
 

S veľa tým, čo si napísal, cuba_libre,

súhlasím. Lenže to nikdy nejde uplatňovať niečo z minulosti do prítomnosti a budúcnosti. Isteže sú dnes mladí iní, ale mám synovcov a netere vychovávané v skromných podmienkach a tí žijú podobne ako my. Len domy a autá majú o voľačo skôr.

Výchova robí veľa, ale dnes už často vychováva skoro od mala deti len jeden z rodičov, zväčša matka a tá potom nevie, čo skôr.

Môjho otca a jeho bratov vychovávala moja babka, ktorej muž bol na týždňovkách v ostravsko-karvinskom revíre. Žili s ňou na poli, v gazdovstve, moc času nemala venovať sa im. Uznávali hodnoty života, ale len pre mužov. Tak to nejak prebrali. Muž bol ten, ktorý nosil domov peniaze, žena bola tá, ktorá musela doma všetko zvládnuť sama.

Vyrastala som v takomto patriarchálnom prostredí, ale našťastie som dostatočne včas zistila, že feminizmus by mi len ublížil a nie je to cesta pre mňa. Tým, že som veľa-preveľa voľakedy čítala, zistila som, že existuje aj rovnoprávnosť, rovnocennosť:) Tej sa držím dodnes.

Dnes sa psychológovia a rôzni analytici venujú tomu ako to funguje v rodinách dnes. Raz sú to stíhačkoví, helikoptéroví rodičia, teraz najnovšie zas kosačkoví. To je to, o čom píšeš aj Ty. Dláždenie cesty pre život. Vykosenie tak, aby tam nebola ani jedna-jediná prekážka.

Pre mňa je zadosťučinením aspoň to, že v našej rodinke to nefunguje až takto zbesilo.
Dalo by sa o tom hovoriť neviem koľko. Že dnes chýba deťom stret všetkých najmenej troch generácií.

Aj tak som optimista, verím na dobré:)
 
Hodnoť

To je sranda

Dosť často počúvam od manželky, že som v niektorých veciach nezodpovedný. Pravdupovediac v nasledujúcom auguste to bude už 40 rokov.
Čeče, asi by som si mal vstúpiť do svedomia, ak si ju chcem udržať.
 

Tak, tak, gumbo,

opucuj a vylešti topánky a vstúp si do svedomia:)
A ktoré sú to tie niektoré veci, v ktorých si nezodpovedný?
Nech vieme, keby Ťa raz pre ne opustila:)
 

A čo ja viem?

Mám takú schopnosť niektoré veci okamžite zabudnúť.
Čo že si to?
Recept na štrúdľu?
 

:-)

Jááj, Ty gumbo jeden, Ty si ešte nebodaj schopný si zo svojich negatívnych vlastností vyrobiť pozitívne. Že mám takú schopnosť ... Ja, že čo ohurujúce povieš a Ty takto zablafuješ.

Za trest davaj rovno štrúdľu, recept si nechaj na horšie časy, keď zas len tak na počkanie okamžite zabudneš:)
 
Hodnoť

Zodpovedny muz

zvacsa vyfasuje zenu, co sa totalne zmeni len co pride nato ze ho ma v hrsti. Prestane sa starat o seba a o muza. Ale od muza samozrejme ocakava ze ostane zodpovedny.
 

Aj si to vystihol,

trochu len jednostranne, ale naznačil si veľa.
VŽDY, keď sa niekto rozvádzal, keď niekto nadával na svoju manželku, manžela ... som sa pýtala seba samej: prečo sa ľudia spočiatku plní lásky časom stanú najväčšími rivalmi a nepriateľmi? Tak chybne som si vybral (a), tak veľmi sa zmenil? Nezmenila som sa ja?

Prišla som na pravidlo cca 3 rokov. Netreba sa rútiť do rýchleného zabetónovaného vzťahu ozlomkrky. Treba vyčkať a aj premýšľať. Srdce je úžasný radca, prvotriedny detektor lásky, ale niekedy to nestačí. Srdce bez zapojenia rozumu sa časom vo vzťahu stane len krvnou pumpou:)
 

To mas jedno aj po 5,10 rokoch je

pre zenu svatba zlomom, kedy uz ma ovela vacsiu istotu = netreba jej zhanat partnera = moze si dovolit viac lenivosti, ignoracie atd.
Preto vacsina zien co v manzelstve nabrala x kil, po rozvode trieli do posilovne - aby zohnali niekoho dalsieho, na koho sa budu moct spolahnut a cyklus zopakovat. Alebo sa vyplakavaju kamaratkam aky su muzi svine :-)

Pre muzov to az tak neplati, pre muzov svatba nie je az taka dolezita.

A spolahlivy muz je potom ten, co vsetko da, spravi a nic neocakava naspat. Ak by totiz nieco ocakaval uz by bol sexista, tyran, nasilnik, posadnuty kontrolou a podobne
 

V niečom máš pravdu,

vidno, že máš svoje skúsenosti.
To neviem, či si ženy dovoľujú po rokoch viac lenivosti, za seba môžem povedať, že to, čo treba spraviť, spravím a ani nad tým nepremýšľam, že by som nemala. Ja tie práce predsa nerobím pre manžela, ale pre svoj pocit spokojnosti a domácej pohody. Aby bolo nakúpené, upratané, opraté, o záhradku postarané. A tiež neviem, kto by to spravil za mňa. Sú práce, ktoré môžeš odložiť na zajtra, aj to niekedy spravím a uprednostním iné (ísť niekam mimo domu), nakoniec ma aj tak tie práce počkajú. A čo neznášam - je nakopená zanedbaná práca:)

Môjmu mužovi moje kilá neprekážajú. To skôr mne:)

Myslím si, že nielen ženy, ale aj muži sa po svadbe zmenia. Zamilovanosť oboch sa mení na takú ustálenú lásku, ale pokiaľ si vzájomne ešte stále ostávajú manželia najbližšími ľuďmi a neubližujú si, je to normálne.
O sebe som presvedčená, že keby som z akýchkoľvek dôvodov prišla o manžela, už nikdy by som žiadneho iného nechcela. Len preto, že lepšieho by som už nenašla. Lepšieho pre mňa.

Nie som v tomto celkom typická žena, asi je v tom dôležité aj to, že sa s manželom poznáme cca 63 rokov. Manželmi sme len 41 r.

Tebe, Vlasko, prajem, aby sa Ti podarilo niekedy spoznať aj takú ženu, ktorá by Ti dokázala, že to ide aj ináč.
 

1 2 >

Najčítanejšie


  1. Vanda Tuchyňová: Hrozí v okolí Žiliny ekologická havária? Každá väčsia búrka môže vyliať nebezpečný odpad 217
  2. Martin Fletcher: Vladimír Kiseljov zahájil v Hradci Králové svou výstavu pod názvem: Zkušenosti srdce 204
  3. Miriama Letovanec: Čo so štátnymi nemocnicami...? Rozhodujme na základe dát... 198
  4. Nikoleta Čáková: Ukončime koronakrízu ! - výzva psychológa vláde, novinárom a ľuďom 94
  5. Jaroslav Vidan: Pozdrav pápeža Františka ministrovi Krajčimu ! 83
  6. Věra Tepličková: Ešte pred tromi mesiacmi trestný čin. Dnes? Možná podmienka. 65
  7. Mišo Šesták: Utekáč: Keď vám zamestnávateľ zničí zdravie 50
  8. Lórant Kulík: Fotoglosa: Motoristovi nehrozí, že rúška zabudne doma 38
  9. Michal Šimečka: Čo pre nás znamená Orbánov glóbus s Veľkým Uhorskom 38
  10. Marek Mensák: Rodičia vyzývajú k celonárodnej diskusii o vízii školstva 35

Rebríčky článkov


  1. Marek Mensák: Rodičia vyzývajú k celonárodnej diskusii o vízii školstva
  2. Július Kovács: Boris od mafiánov k presedovi parlamentu plus video
  3. Marek Tencer: Premiér Matovič už udržuje núdzový stav v rozpore zo zákonom
  4. Martin Žilinčík: Smer Komjatice
  5. Gabo Németh: Corona vírus - 19 a premiér SR Igor Matovič
  6. Samuel Chrťan: Jedna vec, v ktorej mal Slota pravdu
  7. Lubomir Zahora: Korona a kyberkriminalita
  8. Štefan Vidlár: Hrátky s trnkú
  9. Helena Michlíková: Netreba sa hrabať v starých fotkách
  10. Martin Žilinčík: Donaldove esá


Už ste čítali?